Jeho slová „vidím ako z toho popola HZDS vstáva a naberá silu“ nesvedčia ani tak o prorockých víziách ako skôr o tom, že mu jeho ostatný pobyt medzi medveďmi evidentne poškodil.
Energia Vladimíra Mečiara bola v roku 1990 podstatne väčšia ako jeho tesné sako v ktorom prišiel do centrály vtedajšieho VPN. Prišiel navonok neohrabaný politik s odborným slovníkom a kadenciou, ktorou vtedy ohúril väčšinu prítomných. Z tejto jeho silnej stránky sa napokon stal vražedný nástroj, ktorý postupne zlikvidoval to, čo sám stvoril.
Sila osobnosti Vladimíra Mečiara nedovolila vyrásť nikomu v jeho okolí do takých rozmerov, aby ho bolo možné vystriedať. Deklaroval síce svoju nahraditeľnosť, ale v skutočnosti už v zárodkoch likvidoval každý pokus, ktorý ohrozoval pevnosť jeho predsedníckeho kresla.
Bolo ho možné buď milovať, alebo nenávidieť. A tak sa pri ňom striedali verní posluhovači, rôzni podnikatelia, vnútrostranícki oponenti a tiež zopár mileniek. A milovala ho jeho členská základňa. Fanatické babky – demokratky sú snáď zapísané už aj v politologickom slovníku.
Mečiar odmieta úvahy o integrácii so Smerom. „To je hlúposť. Také niečo neprichádza do úvahy, pretože strana je v procese revitalizácie a má svojho voliča.“ Nemá pán predseda. Už ho dávno pohltil Smer, ktorý síce stratil časť svojich voličov z parlamentných volieb 2006, ale odobral značné množstvo práve HZDS a tiež SNS. Paradoxne sa Róbert Fico svojim spôsobom podieľal na zmarginalizovaní Vladimíra Mečiara a jeho hnutia. Labutia pieseň vyšla bývalého trojnásobného premiéra napokon dosť draho.
Ostalo po ňom veľa pachuti, rozdelenie Československa, rôzne lexiády a tiež lož ako pracovná metoda, ktorá si našla odvtedy už veľa následovníkov.
V čase jeho „najväčšej slávy“ som si raz náhodou vypočul rozhovor jeho dvoch sympatizantov. „ Vieš, keď ja aj viem, aký je, aj čo robí, ale keď ho počujem ako rozpráva, tak ja mu vždy podľahnem a nakoniec ho volím.“
Je preto dôležité naučiť sa kráčať vlastnou cestou a nie v stopách takýchto dominantných ľudí. Platilo to v dobe „mečiarizmu“ a platí to aj dnes. Aby z popola vstával len bájny vták Fénix a nie politici patriaci do minulého storočia.
