Pri boji s Vladimírom Mečiarom sa v minulosti natoľko rozpálil, že si ani neuvedomil, že s porazením svojho úhlavného nepriateľa prevzal aj jeho niektoré osobnostné a politické vlastnosti. A stratégiu „Používať lož ako pracovnú metódu" , doviedol dokonca až do absolútnej dokonalosti.
Dokonca sa mi zdá, že je už v štádiu, kedy svojim klamstvám dokáže uveriť aj on sám. Alebo možno už iba on sám.
Vyzerá to tak, že v SDKÚ momentálne nie je nikto relevantný, kto by dokázal zakričať, že je cisár nahý. Svedčí o tom aj chabý, až smiešny pokus, osloviť Ivetu Radičovú, aby švihla čarovným prútikom a chorý organizmus náhle zázrakom vyzdravel. Ten organizmus, ktorý ju už raz zo seba, ako nežiaduci liek vyvrhol.
Aj stratégia s Luciou Žitňanskou, ako tichou a neoficiálnou volebnou líderkou, pôsobí skôr ako liečba horúcim, ale neúčinným čajom. Poukazuje na to aj jej zúfalá obhajoba svojho doterajšieho vodcu, ktorý tvrdí, že spis Gorila on donedávna ani nečítal. No, pravdou je, že ho ani čítať nemusel. Mikuláš Dzurinda totiž Gorilu naplno žil.
Žiaden doterajší slovenský politik neurobil pre slovenskú ľavicu toľko, ako samotný Mikuláš Dzurinda. Dokonale rozbil pravicovú časť politického spektra a vyzametal cestu k moci Róbertovi Ficovi.
Predpokladám však, že to nebol jeho vedomý zámer. Ale kto by sa už dnes zaoberal zámermi Mikuláša Dzurindu. Jeho zmetastázovanú SDKÚ čaká v marci prvá séria ožarovaní. A až potom, niekedy v budúcnosti sa ukáže, či ešte bude vôbec potrebná liečba Radičovou.
Foto: hnonline.sk
