Ja viem, že mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne činy. Majitelia Penty vyrastali v dobe, kedy sa ešte dalo rozkázať vetru aj dažďu a kedy rieky menili korytá podľa požiadaviek strany, alebo Moskvy, ktorú zrejme z čias svojho štúdia, tiež dobre poznajú.
Ale ja na ich mieste by som išiel ďalej. Zažaloval by som aj vzdorovitý vietor. Ktorý sa nedá kúpiť a tvrdohlavo nesie goriliu zvesť od ucha k uchu. Ktorý svojimi silnými poryvmi nadvihuje cnostný šat pánov z Penty a odhaľuje ich v plnej nahote.
Zažaloval by som aj dážď. Prší si bez povolenia kedy chce, nezľakne sa žiadnej súdnej žaloby a prečisťuje nám oči, ktoré boli doteraz tak slepé. Osviežuje naše zmysly a dáva nám chuť a vieru do ďalších dní.
A netreba so žalobou zabudnúť na dravú rieku. Tečie si slobodne a nedbá na ľudské príkazy a zákazy. A čo je hlavné, vždy sa napokon kal v nej vyčistí a v priezračnej vode sa ukážu všetky ryby. Aj lenivé kapre, aj dravé šťuky a dokonca aj mäsožravé pirane.
A napokon by som na mieste pánov z Penty zažaloval aj samotný vesmír....
Za to, že okrem darebákov stvoril aj slušných ľudí. Že stvoril vesmírne zákony, ktoré napokon vždy platia.
Aj ten o tom človeku, čo seje vietor....
Foto: zpravy.e15.cz
