Zdá sa, že politický boj na Slovensku s približovaním sa parlamentných volieb, celkom pekne graduje. Po gorilích spisoch a sms-kových sasankách, tu máme prvé videofilmy. A môžeme sa všetci tešiť na finále pred voľbami.
Zdá sa, že Mariánovi Kočnerovi sa konečne splnil sen vlastniť televíziu. A keď mu to nevyšlo v roku 1998 s Markízou, tak sa rozhodol zriadiť vlastné televízne štúdio vo svojom dome. To, že do kresla pre hostí vo svojej politickej talkshow dokázal opakovane posadiť vtedajšieho predsedu parlamentu, svedčí o jeho režisérskych a producentských kvalitách.
Vzhľadom na usadenie hosťa a spôsob a obsah kladenia otázok, vyznieva jeho tvrdenie o nainštalovaní kamery cudzími osobami naozaj úsmevne. Človek, ktorý kupuje televíziu, pozemky pod závodom KIA a snaží sa stať primátorom Bratislavy, by nedovolil vletieť do svojho domu ani muche, nie to „ploštici".
Ale buďme pánovi Kočnerovi vďační za túto jeho televíznu prvotinu, ktorá by sa dala zaradiť do kategórie politického realizmu. Ukázala nám v plnej nahote svet politiky. O ktorom sme si síce už dávno nerobili žiadne ilúzie, ale vždy sme ešte mali aspoň malý kúsok nádeje.
Je to ako s neverou. Všetci o nej môžu hovoriť, ale presvedčí nás až inflagranti....
Richard Sulík nie je ani prvý a ani posledný, ktorého prichytili pri nevere. Iveta Radičová, ktorej sľuboval lásku až za hrob, sa s tým už určite zmierila, že ju chcel podviesť s Ivanom Miklošom.
Richard Sulík, je v tomto prípade skôr ako obeť. Prišiel do politiky, medzi veľkých chlapcov a myslel si, že bude automaticky, ako oni. Lenže nestačí len vyložiť na stôl peňaženku a mobil. Treba pochopiť a dodržiavať choré pravidlá tohto ich sveta.
Kde prvým pravidlom je, že nikto nie je kamarát. A druhým, že koaličný partner, je ten najúhlavnejší nepriateľ.
Foto: čas.sk
