
A síce deväťdesiate roky a výroky niektorých politikov, ktorí si vedeli predstaviť spoluprácu s HZDS, ale bez Vladimíra Mečiara. Podobné sú si okrem iného aj absurdnosťou tejto predstavy. HZDS bolo dieťaťom Vladimíra Mečiara a tak ako ho zdvihol z kolísky, tak ho aj stiahol so sebou do hrobu. A momentálne sa snaží ako nejaký zombie z toho hrobu vstať.
Mikuláš Dzurinda sa za tie roky, tak snažil poraziť svojho úhlavného nepriateľa, až sa naňho začal výrazne podobať. Používať lož ako pracovnú metódu, už dokáže dokonca lepšie ako jeho veľký učiteľ. A aj on sa nechce len tak ľahko zbaviť svojho dieťaťa, ktoré si vypiplal až do týchto obludných gorilích rozmerov.
Predseda SaS asi v detstve nečítal veľa rozprávok. Ináč by vedel, že ak drakovi odsekne jednu hlavu, namiesto nej narastú ďalšie dve. Predseda SDKÚ sa totiž za tie roky obklopil ľuďmi, ktorí nedovolia, aby sa strana zmenila ani po jeho prípadnom formálnom odchode. A tie dračie hlavy šľahajú plamene od okresov až po samotný parlament. Najlepšie sa o možnosti reformovateľnosti SDKÚ presvedčila hádam Iveta Radičová, ktorá po niekoľkých rokoch snaženia zhnusene odchádza. Asi si uvedomila, že najlepším a jediným riešením bude, ak nechá Mikuláša Dzurindu, aby napokon spáchal so svojimi vernými stúpencami rituálnu politickú samovraždu.
Kauza Gorila tak akosi prepólovala slovenskú politickú scénu. Odstránila delenie na pravicových a ľavicových politikov a nastavila delenie nové.......na gorilie mláďatá a ľudské mláďatá...
Táto doba je tak trochu zvláštna. Je priam cítiť, ako sa mocní boja. Aj politici, aj finančníci. Panikária, niečo bľabocú, navzájom sa obviňujú a hlavne vydávajú akési čudné gorilie škreky. A tie ich prezrádzajú hádam najviac. Tak ich všetci pozorne počúvajme, aby sme ich posunkovej opičej reči dobre porozumeli. Len od toho totiž záleží, či tu aj po 10. marci budú naďalej platiť zákony džungle.
Foto: spravy.pravda.sk