To, čo sa momentálne deje na pravom politickom spektre, mi tak trochu pripomína slovenskú ľavicu po voľbách v roku 2002. Vtedy totálne prepadla Strana demokratickej ľavice, ktorá bola vo vládnej koalícii s pravicou a do parlamentu výrazne vyskočil novovzniknutý Smer.
A začal sa boj o získanie čiastočne uvoľneného ľavicového priestoru. Najprv Smer „zožral" pod zámienkou spájania ľavice zvyšky pôvodných ľavicových strán, čím získal aj značku sociálnej demokracie a čiastočnú akceptáciu v Strane Európskych socialistov. A potom sa pustil do postupného „požierania" voličov HZDS a SNS. A podľa výsledkov tohtoročných volieb sa zdá, že úspešne.
Podobnosť s OĽaNO Igora Matoviča nie je pravdepodobne čisto náhodná. Pre mňa je vodca Obyčajných ľudí, akýmsi Róbertom Ficom pravice. Samoľúbosť, neštandardné metódy politického boja a princíp jedného silného lídra je to, čo majú spoločné. I keď je pravda, že predseda Smeru ešte nekempoval pred sochou na námestí SNP.
Zdá sa, že Igor Matovič, nebude mať so svojou konkurenciou na pravej strane, veľa starostí.
Jeho materskú loď SaS, zrejme postihne osud strán typu SOP a ANO. U liberálov už totiž Igor Matovič úspešne lovil aj v týchto voľbách.
Veľa práce nebude mať zrejme ani s Dzurindovou SDKÚ, aj keď sa tá možno bude v blízkej budúcnosti volať Žitňanskej SDKÚ. Nálepka však nie je dôležitá, keď v škatuli sa obsah nezmenil. Či sa im to páči, alebo nie, pravdepodobne ich čaká osud HZDS. Je len otázkou, ako rýchlo sa to udeje.
Kresťanskí demokrati sa v tejto dobe budú zrejme viac sústrediť na bratovražedný boj medzi Jánom Figeľom a Danielom Lipšicom, ktorí doteraz spočítavajú preferenčné krúžky a nejaký Igor Matovič ich zdá sa nezaujíma. Môže sa však veľmi ľahko stať, že ako marginálna politická strana už potom nebudú zaujímať oni jeho. Aj to sa totiž deje v stranách, kde prebieha občianska vojna.
Iná vojna prebieha v Moste, Bélu Bugára, ktorý bojuje práve so spomínaným Igorom Matovičom. I keď prvú bitku, o post podpredsedu parlamentu prehral, celú vojnu určite nevzdá. A v spolupráci s KDH by mohol byť práve on, najväčším súperom OĽaNO, pri profilovaní pravicového priestoru.
Róbert Fico utrpel v týchto voľbách totálne víťazstvo. Až najbližšie roky však ukážu, či to preňho nebolo Pyrrhovo víťazstvo. Jeho najväčším súperom totiž nie je pravica, rozsypaná v tisícoch kúskoch puzzle, ale sám Róbert Fico.
Foto: no.wikipedia.org
