Zákon o prokurátoroch tvrdí, že „prokurátor je povinný zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora, alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť“.
Ja tvrdím, že viac ako generálny prokurátor, by mali hovoriť prípady a kauzy, ktoré sa za jeho pôsobenia vo funkcii podarilo vyriešiť. A hlavne tie, ktoré sa vyriešiť nepodarilo. Keď už sa však rozhodne generálny prokurátor v médiach prehovoriť, mali by to byť slová múdre a dôstojné. Myslím, že sa zhodneme na tom, že slová o „ pregrcávaní a trtošení „ medzi také rozhodne nepatria.
I keď pán Dobroslav Trnka mal už aj v minulosti raz za čas nejaké „pozoruhodné“ výroky, bral som to skôr ako daň za stresové prostredie jeho neľahkej práce. Jeho ostatné výroky a útoky na rôznych politikov však svedčia zrejme o inom. A to o tom, že veľa vie. A tiež vie, že jeho „hodnota“ bude dovtedy vysoká, kým neprehovorí. Či už o rôznych finančných kauzách jednotlivých politických strán naprieč celým politickým spektrom, alebo o tajuplnom Mečiarovom cédečku...
Viac-menej opatrné reakcie niektorých dotknutých politikov svedčia zase o tom, že oni vedia, že Dobroslav Trnka vie. Ale niečo vieme aj my občania. Ak sa konečne nezačnú aj s konkrétnymi následkami riešiť obrovské finančné kauzy jednotlivých politických strán, tak dovtedy budeme my, tí obetní baránkovia, na ktorých pleciach skončí konečné uťahovanie opaskov. Veď ľudia sa predsa musia uskromniť, aby si politici mohli „prilepšiť“.
Po škandalóznom vystúpení pána Trnku si už vraj Smer nie je istý, či ho opäť navrhne na funkciu generálneho prokurátora i keď napokon kandidovať môže, keďže ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ustúpila od pôvodného návrhu, ktorý by to znemožnil. Môj názor je, že napokon kandidovať bude a je možno dobre, že to má byť verejné. Nech je aj jemu jasné, kto zaňho kope.
Až poslanci parlamentu napokon rozhodnú, či jeho ostatné „slovné perly“ boli akousi Mečiarovou „S pánom Bohom idem od vás....“, alebo skôr vstupným entrée do jeho ďalšieho pôsobenia. Mne osobne by sa však viac pozdávalo to prvé riešenie. Parafrázujúc slová oddávajúceho kňaza „ ak neprehovoril ako generálny prokurátor doteraz, tak nech už mlčí naveky.“
