Ale nakoniec si zvykli....
Nech urobia, čo urobia, zdá sa, že svojich štyridsať majú zatiaľ istých. A istú majú aj opozíciu, ktorá zrejme chce svoj štiepny proces doviesť do úplnej dokonalosti.
Ako chutí moc opísal už dávnejšie spisovateľ Ladislav Mňačko. Ako chutí absolútna moc zisťujeme v terajšej dobe.
Ešte šťastie, že politický mandát neschopnej opozície, ktorý už rok leží na ulici, zdvihla zo zeme občianska spoločnosť. A začala sa vysmievať....
Lebo výsmech mocní neznášajú. Je to znamenie toho, že sa ich ľudia neboja. A bez strachu sa predsa nedá vládnuť.
Ani v tejto našej krajinke...
V krajinke, kde vládu viac zaujíma, kde sú jej občania, ako to, či majú čo do úst.
V krajinke, ktorá nepotrebuje funkčné zákony a ani funkčnú prokuratúru.
V krajinke, kde sa to podstatné odohráva na nástenkách a v konšpiračných bytoch.
V krajinke, kde Daň z pridanej hodnoty, je rovnaká ako Daň z provízie za „pridaný kšeft"
V krajinke, kde okrem mafiánskych zoznamov sú aj zoznamy "spolupracujúcich" policajtov a sudcov.
V krajinke, kde stretávanie sa s mafiánmi na oslavách je meradlom spoločenského statusu.
Nemusíte ma hľadať pán minister. Nikam som neodišiel...
Sedím doma za klávesnicou a naštvaný píšem.
Zatiaľ len píšem....
Foto: sme.sk
