Sen Martina Luthera Kinga ostáva však stále iba snom. Oficiálne zrušenie otroctva prinieslo jeho nové sofistikovanejšie metódy.
Žijeme totiž v systéme nastavenom novodobými otrokármi.
Tretinu dňa trávime v posteli, tretinu v práci a tretinu míňaním ťažko zarobených peňazí. Platia nám tak málo, aby sme si museli požičiavať. Požičiavajú nám tak, aby sme to ťažko splácali. Zmluvy, o ktorých sa s nami ani nebavia, nás môžu pripraviť o všetko. Banky dajú, exekútor vezme.
Máme vraj slobodu. Áno. Môžme si vybrať. Byť v systéme, alebo byť bezdomovcom.
Je to však systém postavený na teórii strachu. Strach zo straty zamestnania, strach z hladu, strach z choroby....
Okovy nahradili neviditeľnou rukou trhu a kolonizáciu pomenovali bojom za šírenie demokracie v rozvojovom svete.
Tento systém nepotrebuje vzdelaných. Nepotrebuje ani starých a neproduktívnych. Potrebuje silných a vystrašených.
Pracujte, míňajte, žite nezdravo, konzumujte lieky, podporujte farmaceutický priemysel, buďte agresívni, veďte vojny...
Je to systém, kde milióny detí umierajú od hladu a potraviny sa sypú do mora. Kde niekto je zo zlatého taniera a niekto z kontajnera. Kde lekár zachráni jeden život a vojak ho desiatim vezme....
Mám sen.....
Foto: www.topky.sk
