Keď sa narodíte, tiež s vami spíše akúsi fiktívnu úžernícku zmluvu, že sa o vás postará v najhoršom. Celý aktívny život pracujete, / teda ak je práca / platíte dane, sporíte si na dôchodok. A potom v dôchodkovom veku, keď ste už unavený a nepotrebný pre štát, vám začne dávať dávku na prežitie, honosne nazývanú dôchodok.
Priemerný starobný dôchodok na Slovensku predstavuje približne 362 eur. A navyše podľa slov generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, na 35,7 tisíca dôchodcov je uplatnená exekúcia, pričom hlavne za posledné tri roky vzrástol počet takýchto prípadov o 124 %. Títo penzisti tak po uplatnení exekučných zrážok dostávajú približne 114 eur.
Iste, na prvý pohľad si túto situáciu spôsobili penzisti sami, pretože vraj ide hlavne o nákupy tovaru, telekomunikačné služby a pôžičky od nebankových subjektov. Ale ruku na srdce. Dá sa slušne vyžiť z 362 eur, keď dve tretiny z toho pôjdu len na úhradu nevyhnutných nákladov? Možno len prežiť na hranici chudoby. Len preto, že je niekto starý a štátu na príťaž, nemôže žiť ako človek v 21.storočí ?
Prečo ho štát nechráni, ako mu to kedysi sľúbil ? Prečo ho nechráni zákonom pred finančnými nebankovými spoločnosťami, ktoré skryto fungujú ako rómski úžerníci ? Prečo je na strane tých, ktorí tvoria peniaze z peňazí a nie tých, čo vytvárali celý život skutočné hodnoty ? Vie sa o tom, hovorí sa o tom, ale už roky sa nekoná. Ani ministerstvo, ani parlament. Lebo peniaze majú v rukách „úžerníci"...
Ja viem. Nemáme na to, aby sme výrazne zvýšili dôchodky a minimálnu mzdu. Vlastne politici to tvrdia. A viete čo ? Ja im neverím. A dokonca mám aj riešenie, odkiaľ tie peniaze získať.
Výdavky štátu na tento rok predstavujú podľa schváleného rozpočtu 17,23 mld. eur. Neviem síce aká suma z toho pôjde na zabezpečenie chodu tohto monštra, ale viem už teraz, že na predražených nákupoch, verejných obstarávaniach a rôznych externých zmluvách, by sa dalo ušetriť minimálne 50 percent. Ďalšie peniaze získame znížením exkluzívnych platov rôznych nominantov, v štátom riadených firmách a spoločnostiach. A čo tak zrušiť aj príspevok štátu politickým stranám za výsledky vo voľbách a presunúť ho do Sociálnej poisťovne ? Ako bonus dôchodcom na Vianoce.
„Štát som ja", vyhlásil v 17. storočí, francúzsky kráľ Ľudovít XIV.
„Štát je tu pre ľudí a nie ľudia pre štát", povedal v 20. storočí, vedec Albert Einstein.
A je len na nás, čo povieme tomuto štátu a týmto politikom dnes, v 21. storočí. Možno aj v týchto mrazivých februárových dňoch na námestiach a začiatkom marca vo volebných miestnostiach.
Foto: webjournal.sk
