Ráno som sa zobudil s akýmsi zvláštnym pocitom. Skontroloval som pohľadom spiacu manželku a otočil sa na druhý bok. Niečo podo mnou zašušťalo. Akýsi papierik na ktorom bolo pár čísel a na konci jedno dvakrát podškrtnuté. Skôr ako som vôbec začal nad tým uvažovať, odkiaľsi od stropu sa ozval mužský hlas.
" To je daň z obratu. A poviem ti, naobraciaš sa v noci teda požehnane".
Až so mnou nadhodilo. Otočil som sa na chrbát a asi tak meter nado mnou som uvidel vznášajúcu sa postavu. Niekoho mi silne pripomínala. Ale koho ?
" Áno som to ja. Kažimír.....vlastne.....Svätý Kažimír.....a bol som k tebe ešte veľmi benevolentný......zatiaľ som ti nezdanil tú činnosť, ktorú si tu v noci s manželkou prevádzal. Ale aj na to časom dôjde."
Šokovaný som sa vybral do kúpeľne. Keď som sa prebral studenou vodou, čakala ma v kuchyni usmiata manželka s raňajkami.
" Neboj sa......ten manželkin úsmev ti tiež zdaním.......bude to daň z pridanej hodnoty "......húdol si ďalej svoje Kažimír cestou vo výťahu.
Do práce som išiel radšej pešo. Žiadnu spotrebnú daň za benzín mu dnes nezaplatím.
Prvá ranná káva z automatu mi trochu zlepšila náladu.
" Tak.... a to máme daň z výhry......pekne ti to narastá...."
Zabehlo mi. " Čože......aká výhra........veď je to len...... káva."
" Vhodil si mincu.....vyhral si kávu.....tak plať občan..." mlel si neustále dookola poletujúci Svätý Kažimír.....
******
"Prajete si platiť ?", vyrušil ma hlas čašníka, ktorý mnou jemne zatriasol.
"Áno.....samozrejme"...habkal som ospravedlňujúco, "ale sprepitné vám radšej nedám, aby vám ho Svätý Kažimír nezdanil".
Čašník na mňa pozeral rovnako čudne ako večer manželka, keď som odmietol ísť do spálne so slovami, že ostanem radšej cez noc v kuchyni.
" Veru......ani ma nehne", zaťal som sa, "aj keby mi Svätý Kažimír ráno vyrúbil tú .........daň z nehnuteľnosti."
Foto: TASR/Martin Baumann
