Od knihy Gauneri ja osobne očakávam pomoc pri odhalení pravdy. Prvá, zverejnená kapitola ma navyše utvrdila v tom, že Nicholson je nielen investigatívny novinár, ale aj celkom slušný spisovateľ. Malo to atmosféru, spád aj napätie. Keby nešlo o pravdu, človek by sa do toho zahĺbil, ako do komisára Maigreta.
Jeho najnovšie vyjadrenie pre tlač ma však rýchlo vrátilo do deja reality.
„ Žasol som, o čom rozpráva Lucia Gallová. Premiérke zovrela ruky do dlaní a povedala, že je veštkyňa a vie, že Stanko je stále pri nej".
Paradoxne toto spontánne a ľudské gesto je mne osobne, na rozdiel od pána Nicholsona, veľmi sympatické. Poukazuje na to, že aj politikov je treba vnímať ako ľudí z mäsa a kostí, otvoriť ich vnútro a možno takto dokázať viac, ako na oficiálnych tvrdých rokovaniach.
„Ľubica Lehotská je vraj investigatívna novinárka, ale nič také som od nej nečítal. Ale je veštkyňa a má masážny salón, kam chodí šéf bratislavských takáčovcov spájaných s podsvetím, čím však nechcem povedať, že s nimi niečo má..."
Ale tým ste pán Nicholson povedali práve viac, než dosť. Presne v duchu stratégie gaunerov o ktorých píšete v svojej knihe. Teraz ide len o to, prečo ? Chcem veriť spolu so slovne napadnutou, že ste sa možno len „ niečoho zľakol".
Pre oznámenie, že na piatkové zhromaždenie prídu aj extrémisti, vraj Tom Nicholson ani na demonštráciu nechcel prísť. Nakoniec ho presvedčila účasť stoviek slušných ľudí, lebo „ keď ľudia prestanú protestovať, Gorily si povedia, že to bola len otázka pár týždňov a pár tisíc ľudí a oni sa nemajú čoho báť."
Presne, pán Nicholson. Báť sa majú Gorily a nie my. A možno v týchto mrazoch pomôže, aj zobrať ruku do dlaní...
Foto: medialne.etrend.sk
