Alebo skôr, koho som nevolil. Nevolil som väčšie zlo. Je pravdou, že ani Iveta Radičová nepatrila medzi mojich top-favoritov, ale iná možnosť bola už len ísť nevoliť. A tak som radšej dal hlas tejto kandidátke, i napriek tomu, že mi je vrelo odporúčal jej vtedajší kamarát Mikuláš Dzurinda.
A asi som urobil dobre, lebo muž, ktorý arogantne strká do ženy a navyše sa jej ani neospravedlní, nie je mojim prezidentom.
Kto by ním teda mohol byť ? Aké kritéria si máme pri výbere nastaviť ?
Najviac by nám mali byť podozriví tí, ktorých nám núkajú politické strany. Bude to totiž nie náš, ale ich prezident. Bude to ich hovorca a lobista. Ich ďalší pilier moci nad nami.
Tiež si radšej nevoľme až príliš silné a dominantné osobnosti. Ukazuje to na to, že sa cítime príliš slabí a oni to hneď vycítia a tak sa aj k nám budú správať. Zvoľme si skrátka človeka ochotného slúžiť, nie panovať.
Treba si zároveň uvedomiť, že dôležitejšie ako druhé, je prvé kolo voľby prezidenta. V ňom sa vytvára teória menšieho zla. A vytvárame ju mi sami. Bojíme sa voliť neznámych ľudí a radšej dáme hlas politikom, ktorí nás majú za analfabetov. Dajú nám to biele na čiernom, že pohŕdajú našim názorom a my ich aj tak zvolíme.
Deje sa to aj teraz v Čechách. V druhom kole sú „známi" politici podporovaní ako politickými stranami, tak aj silnými lobistickými a finančnými skupinami. A rozhodlo sa o tom v prvom kole. A rozhodli voliči. Nie lobisti a peniaze....
O rok nás to čaká tiež. Opätovné vytváranie teórie menšieho zla.
A pritom to je také jednoduché. Každý máme jeden hlas. A dohromady ich máme všetky....
Foto: hnonline.sk
