Takže tu je moja predstava ako ja prežijem 21. december v roku 2012.
Ráno o pol siedmej sa zobudím na kikiríkanie kohúta. Nie však na zvučku mobilného telefónu, ktorý pod vplyvom zosilnených slnečných aktivít a erupcií nebude fungovať, ale na hlas ozajstného kohúta. Keďže bývam v bytovke, jeho kráľovstvo bude na balkóne. Skôr, ako sa začnú rozhorčovať ochrancovia zvierat podotýkam, že vzhľadom na páliace slnko, bude aj v decembri okolo tridsať stupňov. A len tak mimochodom, z kalendára, nie Mayského, ale nášho klasického, už v roku 2011 pravdepodobne vyškrtnú meno Martin. Veď načo, keď nebude čo na bielom koni roznášať.
Potom sa vyberiem na balkón. Nie však vypnúť kikiríkanie kohúta, ale skontrolovať sliepky. Myslel som totiž aj na spoločenský život nášho buditeľa. A samozrejme, aj na naše žalúdky. Takú praženicu, alebo vajcia do skla, moje deti zbožňujú. Budiť ich nemusím, lebo kotkodákanie sliepok to už urobilo za mňa.
Následne sa pozriem dole z balkóna, na stav vodnej hladiny. Od kedy sa Zemplínska Šírava vyliala, po páde menšieho asteroidu priamo do jej stredu, robím to každé ráno. Istota je istota. Po rýchlych raňajkách utekám s deťmi na zastávku. Bývalú, autobusovú. Teraz je z nej prístavné mólo. Počkám na najbližšiu loďku, pomôžem deťom nastúpiť a zakývam na rozlúčku. Nebojím sa, pretože na gondoliérov je spoľahnutie. Sú to väčšinou bývalí taxikári, ktorí prešli rekvalifikačným procesom.
Je však najvyšší čas ísť do práce a tak si počkám na svoj vodný taxík. Dnes zrejme pomôžem s veslovaním aj ja, aby som bol v práci skôr. Možno mi dá prevozník aj nejakú zľavu. Treba šetriť, kde sa dá. Veď ceny za vodné a stočné išli v posledných mesiacoch neskutočne hore. Úroveň vody „ padnimájetsja“ , ale platy sú stále „bez peremeny“.
Manželka je na tom lepšie ako ja. Tá si môže pospať dokedy len chce. Cestovná kancelária, kde dlhé roky pracovala, ukončila činnosť. Veď kto by už niekam cestoval, keď slnko a voda je všade. Aspoň môže doma udržiavať oheň v piecke a starať sa o hydinu. Snažím sa ju tiež prehovoriť, aby si vybavila rybársky lístok, keď už máme ten balkón s výhľadom na vodu. Veď strava by mala byť pestrá a vyvážená. A vo vajíčkach je predsa len veľa cholesterolu.
Celý deň sa potom teším na návrat domov. V rámci zvyšovania kondičky nejdem niekedy vodným taxíkom, ale si radšej zaplávam. K rodine takto prídem zbavený stresu a v dobrej nálade. Tam ma už čakajú deti, ktoré spolu s manželkou, romanticky hľadia do plápolajúceho ohňa v piecke. Odkedy mávame každú chvíľu dlhodobé výpadky energetickej siete, slúžia nám počítač a televízor, len ako stojany na kvety.
A povedzme si otvorene. Aj tak nám tá čarovná skrinka bola dobrá len na zaspávanie. A teraz aspoň môžeme chodiť spávať so sliepkami.
P.S. Všimli ste si, že 21. decembra má meniny Bohdan ?
