Aj keď mi tak trochu vadilo niekedy až príliš strojové poďakovanie pokladníčky za nákup a želanie pekného dňa, hlavne v kontraste s ťažšou komunikáciou medzi regálmi, bolo to vždy lepšie ako zachmúrené mlčanie.
V rozpätí ostatných dvoch dní sa tam však udiali dve zaujímavé udalosti...
Prvá... mojej známej.
Počas nakupovania si všimla jedného malého chlapca ako sa s vozíkom motá okolo regálov s alkoholom. Spozornela, keď si ich vložil do vozíka a vydal sa smerom ku vchodu. Tam stáli dvaja muži. Jeden medzi dverami, aby sa nezavreli a druhý, ktorý zatiaľ urýchlene zobral z vozíka alkohol a utekal s ním z predajne.
Kým sa tento proces krádeže odohrával tak moja známa na to upozornila okolo idúcu predavačku. Tá sa najprv vydala smerom ku zlodejom, ale po dvoch metroch sa zháčila a stratila sa radšej medzi regálmi. Zatiaľ ten chlapec pomaličky prešiel s prázdnym vozíkom okolo pokladne aj zívajúceho SBS-kára a odišiel za svojimi kumpánmi....
Dnes ráno som navštívil LIDL aj ja.
Ešte predtým som si v stánku kúpil Eurotelevíziu. Nakúpil som pár vecí, ktoré som vyložil na pás pri pokladni, pričom časopis som nechal vo vrchnej časti vozíka, aby bolo jasné, že som ho nekúpil u nich.
Samozrejme, že pohľad jej padol hneď na inkriminovaný časopis.
„Nekúpili ste ho u nás ?" , spýtala sa podozrievavo.
„ Keby som ho kúpil u vás, tak ho vyložím na pás spolu s ostatným tovarom" zakontroval som zatiaľ pokojne.
„ A máte od neho bloček ?", nedala sa odbiť.
„Nie, nemám, bločky si beriem len od potravín, ale keby som vedel, že tu zo mňa budete robiť zlodeja, tak si ho určite vezmem."
„ Tak ste to mohli aspoň povedať pri pokladni...." pokračovala neochvejne, nedbajúc na plný rad zákazníkov.
„Usporiadanie vašej predajne neumožňuje kontakt prichádzajúceho zákazníka s pokladníčkou, takže som vám to nemal ako oznámiť"....viedol som ďalej dialóg.
„ Tak ste mohli trebárs zakričať, alebo zabúchať na plexisklo"......chytala sa poslednej slamky.
„Alebo je tu ešte jedna možnosť. Prestať chodiť do vašej predajne", ukončil som rezolútne.
Až v tomto momente sa akoby spamätala , pozrela na ostatných čakajúcich v rade, nahodila profesionálny úsmev a zašvitorila.
„Ďakujeme za nákup.....a želáme vám pekný deň."
No povedzte, nebola na mňa milá ?
Na zlodeja... ?
Foto: heckom.rajce.idnes.cz
