Nadvihlo ma na stoličke a bol by som zrejme aj odišiel, keby ma manželka nechytila za ruku. Aby však bolo jasné. Ja pokrstený som, ale spôsob a tón akým to povedal, mi poriadne zdvihol adrenalín. Napriek svojmu krstu som bol zhruba do svojich dvadsiatich rokov ateista. Cez knihy o budhizme a kresťanstve, ale hlavne cez rôzne životné skúsenosti, som sa akosi napokon dopracoval k svojmu druhu viery. Zadefinoval by som sa ako mimokostolový veriaci.
Keď má Boh trochu času komunikujem s ním priamo. Nenúti ma ísť do kostola a nevolá k tomuto rozhovoru tlmočníka. Keď urobím niečo nesprávne, pošepkám to jemu prvému. A on mi odpúšťa s láskou a pochopením. Keď sa mi podarí niečo, čím ho poteším, pošle mi odkaz v pokojnom šume lesa, alebo v krásnom západe slnka. Nechce aby som kľačal na kolenách a hádzal peniaze do pokladničky. Úplne mu stačí, keď pokľaknem k niekomu, kto potrebuje pomoc. Nenúti ma zaňho bojovať v žiadnej križiackej výprave ani zomrieť na kríži.....
Dal každému slobodu. Dal každému oči a srdce. A je mu úplne jedno, či ho príjmete v kostole, alebo v chatrči. A najviac mu je jedno, či vás jeho služobník označí za kresťana, alebo pohana.
