Keď som bol ešte slobodný, radil mi jeden príbuzný s dlhoročnými manželskými skúsenosťami ako si zachovať manželstvo. „ Žene nikdy neodporuj. Ak ťa pošle trebárs vyniesť smetie odpovedz, áno miláčik a pokračuj v činnosti, ktorú si robil. Ona aj tak po chvíli stratí trpezlivosť a smetie vynesie sama. Ale so ženou sa nehádaj a nebojuj. Tento boj aj tak nemôžeš nikdy vyhrať.“
Samozrejme, keď som sa o pár rokov oženil, tak som na všetky jeho rady zabudol, lebo človek sa predsa najradšej učí na vlastných chybách. Vrhol som sa do manželstva s vervou a elánom a ako býk som behal za červeným súknom v manželkiných rukách.
Keď mi rozprávala, čo cez deň v práci zažila a kto ju ako vytočil, tak som jej vehementne skákal do reči s radami ako mala kedy zareagovať a čo by som na jej mieste urobil ja. Cítil som sa veľmi dôležito a nechápal som, prečo tak často tieto naše rozhovory končili nedorozumením. Až na základe určitých skúseností a múdrych kníh som zistil, že ženy potrebujú hlavne poslucháča a nie radcu. Pretože zatiaľ čo nám sa odohráva myšlienkový proces v hlave a vyriekneme až výsledný produkt formou jednoduchej vety, tak oni toto všetko absolvujú ústami. Len muž potom musí vydedukovať, čo je ešte nezáväzná myšlienka a čo je už konečný výstup. Toto majstrovstvo niekto získa po niekoľkých rokoch a niekto to nestihne vôbec.
Špecialitou boli tiež naše neurčité prechádzky do prírody, ktoré záhadne napokon vždy skončili v nejakom nákupnom centre. Obrázok nadšenej manželky a muža pred popravou tlačiaceho vozík, sú vám asi známe. Ja, ktorý mám momentálne vedľa seba už tri Venušanky, radšej ani do prírody nechodím. Lebo je to môjmu zdraviu škodlivé. Rada pre ostatných Marťanov. Nikdy nedávajte Venušanke svoju kreditnú kartu, ak chce ísť na prechádzku do lesa.
Zrejme aj vy máte za sebou množstvo manželských hádok na konci ktorých ste ani nevedeli, kvôli čomu vlastne vznikli. A nie je to ani dôležité. Nepátrajte po tom, lebo nech by ste boli akokoľvek opatrní, hádke nezabránite. Neslúži totiž na vyriešenie problému, ale na odstránenie negatívnej emócie. Podobne ako slúži búrka na uvoľnenie atmosferického tlaku. A ako je po búrke krásne. A niekedy sa zjaví aj dúha. To keď sa na ženskej tvári objavia súčasne slzy a smiech.
Ženy sú skrátka kytica krásnych emócií a my muži vojenská, plná poľná logických riešení a racionálnych faktov. Sme tí najsmelší vojaci s tými najlepšími a najkrajšími generálmi, ktorí nás každodenne posielajú do vopred prehraných bitiek. Základ je, si to uvedomiť, brať to s dostatočným nadhľadom a plnými dúškami si vychutnávať výbornú kávu, ktorú nám uvarili v kaviarni Zem.
