Boli som pozrieť aj krčmu, kde som ako gymnazista chodieval počas svojich letných brigád na miestnom poľnohospodárskom družstve. Na jedno čapované...
Po celý čas nás pozorovali miestni chlapi pri vedľajšom stole. Cudzincov si všimli hneď.
Keď sme odchádzali, jeden z nich to už nevydržal a opýtal sa odkiaľ sme.
Po vysvetlení , že otec odtiaľ pochádzal a prezradení jeho mena sa im rozsvietilo....
„Áno, pamätám si.....to bol ten učiteľ" , vyhŕklo z prvého.
„ Nie učiteľ......on bol riaditeľ na strednej škole", opravil ho druhý.
„ Áno, bol jedno aj druhé" potvrdil som s úsmevom.
Po chvíli miernych rozpakov, kto objedná komu pol deci a po pohľade na moju skupinu, ktorá už nervózne prešľapovala pri dverách, som sa napokon s našincami rozlúčil...
******
Otec nás s bratom vozieval do škôlky. Na bicykli. Ja som vždy sedel vpredu, v takom košíku / vraj aby ma mal na očiach/ a brat klasicky vzadu.
Bol o dva roky starší, desať centimetrov vyšší a dvadsať kíl ťažší. Bol to taký môj škôlkový bodyguard aj keď bol v staršej skupine. Mal však smolu. Keď som niečo vyviedol, schytal od otca aj on. Vraj ako starší mal na mňa dávať pozor.
Prvé malé pivo v živote mi kúpil otec. Keď som mal dvanásť. Celé som ho nevypil, ale odvtedy mi žiadne tak nechutilo.
Radi sme spolu s otcom spievali. Hlas som po ňom zdedil iba ja a brat nás len z kúta v tichosti pozoroval. A dával na mňa pozor...
******
Otec zomrel pred šestnástimi rokmi. Vnúčat sa nedožil. Presne v deň jeho smrti mi však manželka pošepla do ucha, že je tehotná.
A mimochodom. ...
V tej poslednej krčme Schengenu som svojej pätnásťročnej dcére objednal jej prvé malé pivo...
Foto: webnoviny.sk
