Dnes si z toho všetkého pamätáme už iba slzy Paľa Demitru po poslednom zápase. Hokejová horúčka sa nekoná a vystriedali ju vonkajšie horúčavy. Bojové farby na tvárach fanúšikov nahradila fajka mieru a tichá pokora.
V takej odišli aj naši hokejisti do Fínska. Na sever, kde už raz vydolovali zlato. Teraz vedia, že mlčať je niekedy tiež zlato. A s nimi tam odišla aj zlomenina Zdena Cháru, skrytá bolesť Michala Handzuša a tiež nádej na úspech chlapov, ktorí ju doteraz nedostávali. A to nie je málo.
Pamäť k nám býva často milosrdná. Časom dokáže vytesniť nepríjemné zážitky a pripomínať len tie radostné. Na tých sa lepšie stavia. A my musíme náš hokejový dom začať stavať od základov. A možno práve vo Fínsku.
Chlapci si tam išli zahrať hokej. Nič viac radšej za tým nehľadajme. Bude nám stačiť aj tá malá tichá radosť.
Tréner má vraj ešte nejaké to miesto na súpiske voľné. Možno pre Jara Haláka, možno pre Mariána Gáboríka a možno pre Paľa Demitru.
Ten posledný príde určite...
Foto: pokec.azet.sk
