Poskytujú nám možnosť trvalých príjmov pre štát a obyvateľov. Pokiaľ si ich nepredáme do zahraničných rúk. Práve preto by mal štát ďaleko viac pomáhať tento segment rozvíjať a finančne podporovať.
Ako to s tou podporou vyzerá?
Cyklotrasy – večná téma, ale skutek – utek. Tým, že sa po stromoch popíšu označenia A, B, C nevzniknú cyklotrasy. Nemôžem považovať za cyklotrasu lesnú cestu, po ktorej sa zváža drevo, je na nej 20 cm blata, úlomky konárov a niektoré miesta prejdem len s bicyklom na pleci. ( okolo VN Nová Bystrica). Cyklotrasou nie je ani úzky 1,0 m široký pás vyznačený zelenou farbou na chodníku v meste, ktorý kdesi začína a zrazu po pár sto metroch končí. Hlavná vec, že za tú farbu zobrala nejaká firma nekresťanské peniaze. Pritom sa stačí ísť pozrieť ako to robia u susedov v Česku alebo Rakúsku. Jedna populisticky ohlasovaná národná cyklotrasa nás z tej biedy nevytrhne.
Hotelierov a penzióny treba vyciciavať. Ako ináč sa dá nazvať skutočnosť, že za každý televízor a rádio na izbe treba platiť hneď až trom vyberačom autorských práv. O tom, že koľko treba platiť sa s hotelom nikto nebaví. Určí si ju výberčí a aby bolo všetko v súlade so zákonom dá vám podpísať zmluvu bez nároku na pripomienkovanie. Lebo nejaký hlupák sa postaral o takýto zákon. Výsledok? Taký, že slovenské hotely, reštaurácie a penzióny platia 5x viac ako je priemer v EU. Ak nesúhlasíš, nič ti to nepomôže, okamžite ide žaloba na súd, ktorý div sa svet rozhodne tento spor v prospech výberčieho. Nuž tak vyzerá podpora štátu v turistický ruch.
Eurofondy – človek by si myslel, že pomôžu tým, čo v turistickom ruchu už roky robia. Ale som bol naivný. Žiadosť o rozšírenie ubytovacej kapacity hotela mi zamietli, aby ma za týždeň oslovila nejaká pochybná firmička, že za 25% províziu to vybaví. Nepáči sa ti a ponuku neprijmeš, máš smolu. Vždy sa nájde niekto, kto na takúto úžeru pristane. Ja som to neakceptoval, tak som si olízal prázdnu labu.
S kým robí štát biznis v turistickom ruchu? V roku 2014 nás oslovila eventová firma s jedinou kanceláriou v Bratislavskom byte. Vyhrala tender u štátnej organizácie na poriadanie školení financovaných z eurofondov v objeme cca 2,5 mil. €. Ponúkla nám poskytovanie týchto školení za dumpingové ceny. Čo iné sa dá povedať o cene za ubytovanie 11,0 €/deň v trojhviezdičkovom hoteli a raňajky za 2,00 €. Koľko si ponechala táto zahraničná firma pre seba z tučného eurofondového balíka? Ako môže takúto zákazku na 90 000 nocľahov vyhrať od štátu niekto, kto nielen že nevlastní žiaden hotel, ale nemá ani bufet pri železničnej stanici?
Pochádzam z Demänovskej Doliny, tu som strávil prvých 25 rokov mladého života kým som sa nevybral za prácou do väčších miest. Táto nádherná dolina bola oázou pokoja a to aj napriek tomu, že tu bolo lyžiarske stredisko Jasná a hodne navštevované jaskyne. Som lyžiar a Chopok som zjazdil niekedy aj 15 krát za deň. Posledných 10 rokov som do Jasnej radšej nešiel. Bojím sa toho čo tam uvidím. Rozkopané svahy, vyrúbané stromy a cesta až kamsi pod vrchol Chopku. Riečka Demänovka pomaly už nemá vodu a o jej čistote škoda hovoriť. Ja si takto krajinotvorbu a ochranu Nízkych a Vysokých Tatier nepredstavujem.
Bolo by toho ešte podstatne viac. Od nezmyselnej kategorizácie, predpísaných kontrol, inšpekcií až po nekvalifikovanú reklamu v zahraničí. Ale o tom snáď nabudúce.
