Veď podľa tohto dyslektika by každému dobre padlo dostať pred Vianocami peniaze naviac. Každému občanovi by však určite dobre padlo aj bývať v slušnom štáte, kde politici a oligarchovia neokrádajú slušných ľudí, kde súdy neprepúšťajú vrahov pre procesné chyby, kde nemocnice majú dosť peňazí na liečenie, pretože ich neokrádajú Paškovci, Kostkovci a im podobní. V štáte kde polícia vyšetruje, prokuratúra obviňuje a súdy súdia hriešnikov a nie ich ochraňujú. Kde sa eurofondy a štátne peniaze nerozkrádajú, ale slúžia na účel, pre ktorý sú určené. Na to by mal myslieť kapitán Tomtom a robiť všetko preto aby sa tak aj dialo. Namiesto toho tento predseda NRSR okrem bozkávania kapitánskych výložiek prináša stále hlúpejšie a hlúpejšie nápady, ktorých jediným cieľom je populizmom ovplyvniť menej inteligentnú časť národa, aby ho volila pri ďalších voľbách.
O niektorých športovcoch, ktorí používajú nečestné spôsoby sa hovorí, že ich túžba po víťazstve je väčšia ako zmysel pre fair play. U kapitána Danka je to podobné. Jeho túžba po moci je väčšia ako zmysel pre zodpovednosť, realitu, pravdu, poctivosť a fair play v politike. Pretože aj v politike by malo platiť fair play. Že neplatí? Nuž sme na Slovensku, vyhrali sme voľby zvykajte si!
Navrhovať povinné vyplácanie 13. platu je nielen primitívny populizmus, ale aj, a to predovšetkým, ekonomický nezmysel, ktorý ohrozuje samotné prežitie väčšiny slovenských firiem. Kapitán Danko si asi neuvedomuje, že to znamená zvýšenie ročných nákladov o približne 3%. Ktoré firmy, kde je ich podstatou skutočná práca a nie finančné operácie, vykazujú na Slovensku zisk väčší ako je táto hranica? Pre takéto firmy by zvýšené náklady na mzdy znamenali ich hodenie do priepasti postupnej insolventnosti a krachu. Z čoho by tieto náklady zaplatili tisícky drobných firiem majúcich vlastných zamestnancov, ktoré boli okradnuté pri reštitúciách viac ako 600 nezodpovedných firiem na čele s Váhostavom a jemu podobných. Tieto nemorálne a existenčne poškodené firmy sa stále spamätávajú z nedostatku prevádzkového kapitálu, a nie aby im ešte niekto predpisoval ďalšie výdaje. Dankova rodina zprivatizovala a postupne priviedla do krachu Lesostav Revúca. Určite to nebolo tým, že by vyplácali na konci roka 13. plat. Ale aj tak by ma zaujímalo kam odišli peniaze získané z tohto majetku a ako sa kapitánovi Tomtomovi „darilo“ ekonomicky zvládať chod tejto firmy. Nuž asi ekonomické a technické princípy riadenia firmy právnikovi Dankovi toho moc nehovoria, lebo by neprišiel s takým nápadom s akým prišiel.
Na rozdiel od kapitána Tomtoma mám iný nápad: „Parlament by mal prijať zákon (tiež prihlúply ako Dankov návrh) aby sa vo všetkých firmách nerobilo len cez deň, ale aby sa robilo aj v noci, aj v sobotu a aj v nedeľu. Prečo? Nuž aby ľudia nemali čas plodiť deti, aby sa nerodili takí dementi ako je kapitán Tomtom. (To bola len parafráza na jeden vtip z obdobia socializmu za ktorú sa dopredu ospravedlňujem)
