To ako sme dopadli na OH v Paríži v bilancii zisku medailí (na 86 - 91 mieste) je zrkadlo, ktoré nám ukazuje v akom stave je Slovensko nielen v oblasti športu (jeho podpory) ale aj ako vyzerá naše školstvo, zdravotníctvo, hospodárstvo a v neposlednom rade aj politická situácia. Vynikajúci komentátor Stano Ščepán (na rozdiel od uziapaného Hlavenu) to povedal po lopate tak ako to cítil a to mu naša verchuška asi neodpustí.
Už si nevychovávame len vlastných športovcov, ale kupujeme si zo zahraničia zápasníkov, hráča golfu, dávame občianstvo futbalistom a to všetko preto, aby sme mohli v prípade ich úspechu privlastniť si ich medaily ako "naše". Nekritizujem ani jedného slovenského športovca, že nedosiahol želaný úspech. Robili čo mohli, na čo momentálne mali a ako im prialo alebo neprialo aj šťastie. Ich výsledky sú verným obrazom starostlivosti štátu o športovú činnosť na školách, strediskách, obrazom nedostatočnej výstavby športových zariadení, ihrísk, hál, areálov, atď. Strelci nám nosili medaily na požiadanie, ale na novú strelnicu sa čaká už dvadsať rokov. Výpočet nedostatkov v oblasti športu je ďaleko väčší a určite o tom budú hovoriť športovci sami.
Je smiešne a nedôstojné aby vlajku Slovenska na záverečnom defilé niesol príslušník iného národa a nie Slovák. Toto by sa Nemcom, Francúzom alebo Britom nemohlo stať. Pritom proti tomuto Osetíncovi nič nemám a držal som mu palce.
Dôležité je, že medzi divákmi v Paríži sme mali tú česť vidieť nášho prezidenta, ministra vnútra, na ME vo futbale Danka (jeho nové ministerstvo asi všetko vyrieši) a množstvo funkcionárov, čestných hostí a iných parazitov. Veď nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa a ako to hovorili niektorí športovci: "idem si to tam hlavne užiť". Bolo tam žiaľ priveľa takých, ktorí sa len zúčastnili a si to len užili, lebo na viac nemali.
