Toto je Nižný Tagil. Mesto na Urale, 25 kilometrov od hranice Ázie. Bohaté priemyselné mesto.
Sú to také väčšie ruské Košice. Až na to, že Košice nie sú stále zahalené jedovatým dymom. Nižný Tagil vznikol pri ložiskách veľmi kvalitnej železnej rudy, dnes sú tam železiarne, oceliarne a ťažký priemysel.
Prvú baňu na železnú rudu otvoril cár Peter Veľký už v roku 1696. Skonštruovali tam prvú ruskú parnú lokomotívu v roku 1833. Počas 2. svetovej vojny v Nižnom Tagile vyrobili skoro polovicu povestných tankov T-34. V slávnej tradícii sa ďalej pokračuje a dodnes je nižnotagilský Uralvagonzavod najväčší svetový výrobca univerzálnych tankov na svete. Mimochodom, ZSSR najprv vyrábal tanky v Charkove, ale v roku 1941 presťahovali fabriku na Ural. Po vojne sa do Charkova vrátila časť výroby, napríklad lokomotívy a vagóny, ale tanky sa ďalej robia v Nižnom Tagile. A dnes ich skvelé výrobky stoja zase v Charkove.
Údaje o ziskovosti aj objeme zbrojárskej výroby sú kusé, ale napr. v roku 2008 vyrobili v Nižnom Tagile viac tankov než celý zvyšok sveta dokopy. Samotná výroba tankov je štátna ruská firma, ale väčšinu baní a oceliarskeho priemyslu v Nižnom Tagile kontroluje Londýnska korporácia EVRAZ. Zopár akcií ste si ešte nedávno mohli kúpiť na Londýnskej burze a patrila do FTSE 100 indexu. Hlavnými vlastníkmi sú však Abramovič, Abramov a Frolov.
Ani jeden z týchto troch sa nedusí v Nižnom Tagile. Čo by tam aj robili? V lete je tam cez 35 stupňov, v zime niekedy aj mínus 45, polka mesta sú paneláky a druhá polka ťažký priemysel. Šeď mesta spestruje len zopár farebných chrámov a hrdo stojace sochy vrátane Lenina. Kvôli vyše 600 000 tonám emisií ročne tam majú najvyššiu mieru rakoviny pľúc a žalúdka v Rusku, detská chorobnosť je o polovicu vyššia než ruský priemer a dĺžka života o 6 rokov kratšia než v Moskve. Lacnú pracovnú silu dopĺňajú väzni z ôsmich federálnych väzníc, ktorí sú (vraj) hrdí na to, že môžu pracovať v zbrojovkách či železiarniach a splatiť svoj dlh vlasti.
Zbrojársky a železiarsky priemysel sú pri nízkych ruských mzdách (25 tis. rubľov mesačne, t.j. asi 210 eur) a skoro neexistujúcich environmentálnych obmedzeniach nesmierne ziskové. Hlavný majiteľ Abramovič žije zväčša v Londýne, ale popri ruskom má aj portugalské a izraelské občianstvo. S majetkom 14 miliárd dolárov (pred sankciami) je jedenástym najbohatším rusom, druhým najbohatším izraelcom a prvým najbohatším portugalcom. Fanúšikom futbalu je známy ako vlastník Chelsea F.C. (ktorý má aktuálne hodnotu až 3 miliardy dolárov). Len jachtička, ktorú si pred 10 rokmi kúpil v Nemecku, ho vyšla na 700 miliónov.
Frolov a Abramov u nás nie sú až takí známi. Nie sú to však žiadni chudáci, Abramov má majetok okolo 8 miliárd a Frolov vyše 3. Každý z nich má aspoň miliardu bezpečne zaparkovanú na západe. Napríklad vlastnia luxusné turistické stredisko v Karibiku, obrovský ranč aj s prístavom na Novom Zélande, alebo novú milionársku štvrť aj s golfovým ihriskom vedľa Prahy.
Pražská nová štvrť Oaks je len pre takých obyčajných milionárov. Nie pre miliardára ako Frolov a Abramov, tobôž nie pre kedysi najbohatšieho rusa Abramoviča. Aj tak však je to o desať tried krajšie bývanie než majú robotníci v Nižnom Tagile či nebodaj obyvatelia Charkova. Priatelia, spomeňte si na nich, kebyže si idete zahrať golf do Oaks Praha. Ako píšu na svojom webe "tomuto špičkovému golfovému zážitku se nevyrovná žádný jiný klub v regionu."
Ďalšie čítanie:
https://prazsky.denik.cz/podnikani/nebrenice-popovicky-oaks-praha-prague-20211013.html
https://www.preqin.com/data/profile/investor/kew-capital/62403
