Prečo však je začiatok roka akurát v takýto celkom náhodný deň v púti našej planéty vo vesmíre? Oveľa lepšie by sa predsa hodil zimný slnovrat či jarná rovnodennosť. Mimochodom, v minulosti často rok začínal 25. decembra (skoro, ale nie úplne na zimný slnovrat), 25. marca (skoro, ale nie úplne na jarnú rovnodennosť) či 1. apríla.[1]
To, že náš rok začína 10 dní po zimnom slnovrate, je dôsledkom politických intríg, náboženských požiadaviek, aj matematických chýb. V konečnom dôsledku je začiatok roka spoločenskou konvenciou, ktorá by mohla byť viac-menej hocikedy.
Objektívne nie je vôbec ľahké nastaviť dobre fungujúci kalendár, keďže náš solárny rok má 12,3 lunárneho mesiaca, lunárny mesiac má 4,2 týždňa a rok má 365,24 dní. Jednoducho otáčanie Zeme okolo svojej osi nie je dobre zladené s obehom Zeme okolo Slnka a obiehanie Mesiaca okolo Zeme nie je zladené s ničím. Možno je to tým, že sme tu v nevhodnom čase. Solárne dni sa postupne pomaličky predlžujú, asi o 2 milisekundy za storočie. Keby sme tu boli o nejakú tú miliardu rokov skôr či neskôr, mohli sme mať pekne celočíselný počet dní v každom roku. Aj dĺžka mesiacov sa časom vyrieši ... najneskôr o takých 50 miliárd rokov sa dni predĺžia natoľko, že Mesiac bude obiehať Zem za presne jeden vtedajší deň, takže bude vždy na jednej strane Zeme [2] a z pohľadu pozemšťanov prestane obiehať – z niektorých kontinentov ho vôbec neuvidíme a z iných bude nehybne „visieť“ na oblohe (medzitým však Slnko aj tak zožerie aj Mesiac aj Zem).
Keďže žijeme v epoche, kde dni, týždne, mesiace a roky navzájom nesedia, treba robiť nejaké kompromisy. Väčšina starých civilizácií sa riadila viac lunárnymi mesiacmi než tropickým rokom. Rimania až do časov Júlia Cézara mali mesiace približne na dĺžku lunárneho mesiaca. Niektoré mesiace mali 29 dní (kúsok menej než ideálnych 29,5) a iné 31. Celý rok mal 12 mesiacov, ale len 355 dní. Preto každé dva-tri roky vkladali koncom februára špeciálny pracovný mesiac Mercedonius. Takéto „priestupné roky“ mali potom 377 alebo 378 dní – čiže 13 lunárnych mesiacov bez jedného týždňa. Aby to nebolo jednoduché – a tu do toho vstupuje politika – o tom, kedy bude priestupný rok s mesiacom navyše rozhodoval Pontifex Maximus – najvyšší kňaz. Ak sa Pontifexovi nepáčili aktuálni senátori a konzuli, tak Mercedonius nezaradil a ďalšie voľby boli skôr. Alebo naopak, ak chcel predĺžiť volebné obdobie, zaradil nejaký ten mesiac aj do roku, kde by nemal byť.
Nepredvídateľnosť kalendára liezla na nervy obchodníkom, finančníkom aj ľuďom, ktorým vyšli narodeniny na Mercedonius. Nakoniec to upratal Július Cézar – a vytvoril juliánsky kalendár. V časoch Cézara už strategickým vkladaním či nevkladaním Mercedonia bol začiatok roka posunutý o vyše tri mesiace. Preto Cézar vyrobil extra dlhý prestupný rok so 445 dňami. Okrem Mercedonia mali vtedy ešte aj dva Decembre navyše – Undecember a Duodecember). Toto okrem iného predĺžilo Cézarovu pozíciu diktátora, ktorá sa musela potvrdzovať každý rok (ďalší rok si však vymyslel trvalé diktátorstvo a onedlho na to naňho spáchali atentát).
Cézarov hlavný astronóm a matematik Sosigenes nastavil rok s 365,25 dňami – tak ako teraz poznáme tri bežné roky s 365 dňami a štvrtý prestupný rok. Popridávali ku väčšine mesiacov jeden-dva dni, aby sa rok predĺžil z 355 na 365 dní. Tým sa úplne vzdali akéhokoľvek naviazania kalendárnych mesiacov na lunárne mesiace. Popri týchto opravách však zanedbali správny začiatok roka, ktorý začína vyše týždeň po zimnom slnovrate.
Keďže 365,25-dňový rok je príliš dlhý, naše začiatky rokov sa postupne posúvali ďalej a ďalej od zimného slnovratu. To napravil pápež Gregor v roku 1582, ktorý ubral 13 dní a nastavil gregoriánsky kalendár na 365,24 dní (vynechaním prestupného roku raz za 128 rokov). Keďže však cieľom bolo iba napraviť chyby Juliánskeho kalendára, neposunul začiatok roka na slnovrat. Asi to bolo aj z náboženských dôvodov, aby slnovrat bol viac-menej na Vianoce a teda aby kresťanské Vianoce prevalcovali rôzne pohanské sviatky slnovratu.
Mimochodom, iné kalendáre sú z astronomického hľadiska intuitívnejšie. Hebrejský kalendár má 12 mesiacov podľa dĺžky lunárneho mesiaca – buď 29 alebo 30 dní. Celý hebrejský rok má teda 354 alebo 355 dní. Raz za dva-tri roky sa pred posledný mesiac Adar vloží Adar I, aby sviatok Pesach bol vždy v Adari na prvý spln po jarnej rovnodennosti (podobne ako Veľká Noc). Taký muslimský kalendár je skoro úplne lunárny a má 12 mesiacov s 29 až 30 dňami, spolu 354-355 dní. Každý mesiac začína po nove. Islamské roky plynú rýchlejšie, podľa nášho kalendára začal ich letopočet pred 1400 rokmi, oni však už majú rok 1444. Aj tradičný čínsky kalendár je lunárny a mesiace začínajú po nove. Rok začína na druhý nov po zimnom slnovrate. Najbližší čínsky nový rok bude 22. januára, inokedy však môže byť až koncom februára.
To, že práve dnes začína náš Nový rok, je dôsledkom politických hier, náboženstva, spoločenských konvencií aj matematických chýb. Keď sa s historickými dôsledkami, politickými hrátkami, spoločenskými konvenciami aj svetonázorovými rozdielmi trošku zmierime, snáď bude náš nový rok trochu šťastnejší.
[1] Vraj 1. apríl sa stal dňom bláznov preto, lebo tí, čo slávili začiatok roka 1. januára takto ohovorili tých, čo rok začínali 1. apríla.
[2] Otáčanie Mesiaca okolo svojej osi už je zladené s obehom Mesiaca okolo Zeme – preto vždy vidíme len privrátenú stranu Mesiaca a nikdy nevidíme odvrátenú. Synchronizácia otáčania Zeme potrvá dlhšie, časom by to však prílivové sily zladili a Zem-Mesiac by sa uzamkli v rovnakých polohách. Ak by nám na to Slnko dalo dosť času. Pluto ako malá planétka a jej veľký mesiac Cháron to stihli a už sú prílivovo zamknuté.
