Skôr ako prejdem k samotnému rozprávaniu, predstavím pohnutú históriu Tbilisi a samotného Gruzínska.
Ako už názov značí Gruzínsko je predkané povesťami legendami. Domáci svoju krajinu inak nenazvú ako Sakartvelo. Jedna z najznámejších hovorí o vzniku samotného mesta Tbilisi. Názov je odvodený od slovíčka „tbili“ teda teplý.Legenda hovorí, že mesto vzniklo za vlády Vachtanga Gorgasaliho, ktorý na love zastrelil bažanta, takto zranený spadol do horúceho prameňa a zázračne sa uzdravil. Na túto počesť nechal kráľ postaviť honosné mesto. V priebehu histórie bolo mesto niekoľkokrát zničené. Bolo obsadené mnohými ríšami ako boli Peržania, Seldžuckí Turci a pod.
Gruzínci mesto dobyli v 12. storočí. Od 1801 je Gruzínsko súčasťou Ruskej monarchie. A samostatnosť si užívali len chvíľu od 1918-1920, po tomto roku ich násilne pripojili boľševici. A definítivne po rozpade ZSSR získali samostatnosť.
Tbilisi dnes…
Po prílete na novučičké letisko a absolvovaní povinných úkonov si ma do „parády“ vzal taxikár. Počas cesty sa má v ruštine vypýtoval ako sa u nás žije koľko zarábame. Tento pán čo to naznačil aké praktiky vládnu v Gruzínsku. Lukratívne pozemky v Tbilisi vykúpila azerbajdžanská mafia. Toho dôkazom bol aquapark na brehu „tbiliského mora“, teda také niečo ako v Bratislave Zlaté piesky.
Ubytovanie som si našiel v odľahlejšej časti Tbilisi medzi stanicami metra Guramišvili a Grmaghele. V Tbilisi sú badateľné stopy pohnútej histórie. Ohromený som bol z očarujúcej a rozmanitej architektúry. Na Rustaveliho triede som objavil Národné múzeum. Nachádzajú sa v ňom významné archeologické nálezy zo Sýrie, z Turecka. Jediná časť , ktorá sa dala aj fotiť bola o tzv. sovietskej okupácií. Táto výstava bola asi tou najzaujímavejšou z tohto múzea. V miestnosti ma uchvatil masívny stôl, ktorý použival sám Lenin či Stalin. Letargickým krokom postupujem k Námestiu slobody a monumentálnemu pamätníku . Vládne tu čulý dopravný ruch. Zo zatajeným dychom a kľučkujúc medzi autami prechádzam cez cestu, aj keď sú tu vybudované podchody ich množstvo nepostačuje. Smerom doľava od námestia začína historická časť Tbilisi. Významnou pamiatkou tohto mesta sú kúpele Abanotubani. Našiel som ich na pravom brehu rieky Mtkavari a pod pevnosťou Narikala. Sieť kúpeľov tvoria atypické kupolovité stavby, kde v ich utrobách pracujú zlaté ruky masérov. o čom svedčí i vysoké vstupné 20 až 80 Lari , čo je približne 8€ až 35€. Ich účinky si pochvaľoval aj velikán ruskej literatúry Alexander Puškin, o tom svedčí i pamätná tabuľa umiestnená v areáli. Zostanem ešte chvíľku na zemi. Počas svojho pobytu som sa niekolkokrát zatúlal do úzkych uličiek voňajúcich rôznymi jedlami, churchelou. V týchto uličkách objavujem Etnografické múzeum. Rozhodne stojí za návštevu. Po vymotaní sa môj zrak ohromí moderna Most slobody, večer krásne vysvietený. Za týmto mostom sa nachádza spievajúca fontána. Každý večer na dve hodiny sa jej trysky dajú do pohybu v rytme tónov samby.
Pevnosť Narikala
V areáli spievajúcej fontány som neodolal a za symbolické cestovné 0,2€ sa vydávam visutou lanovkou ponad staré Tbilisi na pevnosť Narikala. Cesta trvá približne päť minút no ponúka mnohé krásne výhľady na mesto. Pár slov k histórií pevnosti. v 4.storočí ju dali vybudovať Arabi, v dobe vzniku niesla názov Shuris- ciche (v preklade vraj nenávidená pevnosť). Vystriedala rôznych majiteľov , ale najväčší rozmach zaznamenala za vlády Dávida Staviteľa na prelome 11. a 12.storočia. Táto pevnosť stojí za návštevu, aspoň na chvílku človek zažije ticho. V roku 1967 bol pri archeologickom prieskume odhalený kostol z 12. storočia. O niekoľko desaťročí bol prestavaný , aby ladil zo zvyškom pevnosti. Ozdobený je freskami. Vedľa pevnosti prichádzam k soche Matke Gruzínska. Nabažený atmosférou sa rozhodnem navštíviť Katedrálu Sioni. Písaním unavený končím svoj blog, tvrdením, že Gruzínsko a Tbilisi ponúka omnoho viac pamiatok, ktoré som uviedol. Priaznivé ceny, láskaví ľudia, to všetko čaká na objavenie.
Ak sa vám páči moje video prihláste sa na odber môjho kanála.
