V predvianočnom období pravý (i nepravý) fanúšik florbalu odložil vianočné nákupy a vrhol sa k televíznym obrazovkám, tabletom či PC, aby vymenil punč, či koláč v ruke za ovládač od televízora (myš, prst) a upriamil svoju pozornosť na 12 majstrovstvá sveta vo florbale mužov (prenosy okrem Yotube vysielali u nás dostupné ČT4 sport či RTVS). „Spicha“ si od 1-9. Decembra dala elita v Prahe a medzi elitou bolo aj Slovensko. Vzhľadom na formát turnaja (8+8) sa naši nachádzali vo futbalovej terminológii v druhom koši slede a ich cieľ bol, ako u našich hokejistov v posledných rokov, dostať sa do štvrťfinále. Skupiny A a B boli zložené z elitných tímov podľa IFF (florbalová federácia) a v skupine C a D sa nachádzal zbytok, ktorý sa kvalifikoval (D skupina bola naša Slovenská). Slovensko sa postupne rozcvičilo stretlo s Kanadou, Japonskom a Singapúrom . Súperom naložili dovedna 45 (12, 15 a 18) kúskov banánov, čo bolo najviac v priebehu celého turnaja. To znamenalo, že sme postúpili do osemfinále z prvého miesta v skupine, kde nás čakal posledný tím skupiny A, Lotyšsko (naši sú v rebríčku 10ty a Lotyšsko 7me).
Ale poďme poporiadku. Už prvý deň turnaja ukázal, čo je svetový florbal a hneď proti sebe v skupine B poslal proti sebe dvoch najväčších favoritov turnaja, severanov z tisícich jazier a Vikingov zo Švédska. Tri korunky (Vikingovia) sa tešili z víťazstva 5:4. Počas zápasov prvého dňa sa podarilo na niektorých zápasoch prekonať hranicu 10tisíc divákov (Riško z našej tiket ligy práve spozornel) a atmosféra počas celého turnaja bola nadmieru perfektná a gradovala.
Elitné skupiny A a B ovládli favoriti i keď sa hlavne v skupine A diali veci, no priamo do štvrťfinále postúpili SWE , FIN, CZE a SUI.
Vráťme sa teraz k Slovákom. Bohužiaľ zápas o štvrťfinále chlapci nezvládli (žiadny tím z nižšieho koša, i keď Estónci poriadne potrápili Dánov) a prehrali s Lotyšskom vysoko 1:6. Zápas jasne ukázal, že na elitu sme ešte nedorástli a snáď o 2 roky to s postupom do štvrťfinále bude lepšie. Slováci nakoniec uhrali pekné 9 miesto, keď v súboji o 9-12 miesto porazili najprv Austráliu 12:3 a potom rebríčkovo vyššie Estónsko po našom super výkone 7:5 (paráda chlapci).
Prejdime ale na to podstatné a to vrchol vyvrcholenie turnaja v O2 aréne. Do Semifinále prešli očakávané tímy i keď Helvétsky kríž musel viac krát destilovať Nórsku vodku a postúpil až po predĺžení 3:2. Prvé Semi bratia Česi nezvládli a fasli od Fínov 2:7. Druhé semi bolo, že wuau. Ano wuau o čom svedčí, že tento zápas som pozeral v krčme a chlapi, čo florbal videli prvý krát a z prvotiny s odporom ako napríklad alkoholik pozerá na tabletku antabus, boli v napätí a výkriky no, jéééžiš, paráda svedčili, že ich to zaujalo viac ako súbežne prebiehajúci zápas belasého orla v KHL. Zápas skončil 4:5 po nájazdoch (pre Švédsko), keď favorizovaný Švédi vyrovnali minútu a pol pred koncom. Zápas priamo v aréne sledovalo cez 13 tisíc ľudí (áno Riško po prečítaní tohto čísla určite plače, že ako „ženský“ šport – takto to nazývajú „hokejisti“, môže mať väčšiu sledovanosť ako EL tímy) Po zápase bolo jasné, že finále bude tradičné a to Fínsko vs Švédsko.
Posledný deň, nedeľa, určoval teda súboje o konečné umiestnenia. Český bratia nezvládli ani súboj o bronz a nezopakovali tak víťazstvo zo skupiny, čo znamenalo, že podľahli nakoniec červeno bielym 2:4. Finále bol naplánované na 16:00 a v hale, čítaj pozorne to číslo, čakalo na tento duel 16 276 ľudí!! (Riško článok pravdepodobne nedočítal a v hlave mu určite máta číslica 61 zo Žiliny) . Zápas to bol excelentný, tvrdý a s výsledkom 6:3 pre tisíce jazerá čo doviedlo Fínov k obhajobe titulu (o 2 roky doma v Helsinkách idú na hattrick).
Nás môže tešiť, že najproduktívnejší hráč turnaja bol Slovák Michal Dudovič, ktorý bol aj náš najlepší hráč. Chlapci nesklamali, prehrali 1 zápas a to ten pre nich najdôležitejší. Cesta je správna a ak sa trocha nastaví systém zväzu (sústredenie, skvalitnenie ligy..), tak chlapci o 2 roky v tej prvej osmičke určite budú.
WFC 2018 All Star Team:
brankár: Pascal Meier (SUI)
obrana: Emil Johansson (SWE), Robin Nilsberth (SWE)
útok: Adam Delong (CZE), Joonas Pylsy (FIN), Kim Nilsson (SWE)
MVP WFC 2018: Pascal Meier (SUI)
Konečné poradie:
1 Fínsko
2 Švédsko
3 Švajčiarsko
4 Česká republika
5 Lotyšsko
6 Nemecko
7 Nórsko
8 Dánsko
9 Slovensko
10 Estónsko
11 Kanada
12 Austrália
13 Poľsko
14 Thajsko
15 Japonsko
16 Singapúr
