Ó krásy dcéra Dia, vnímam ťa jej vôňou celú
Jemnú, božsky nežnú, zavše plachú i smelú
Cítim teplo a vlhkosť tvojej spodnej pery
V siluete jazyka túžby so silou hlbokej viery
V onom sne, v tej nádhere splynú duše v jedno
Sme ja, ty, sme dôvod, súcno zmyslu, naveky vedno
Na svete niet krajšej ilúzie, zmyselnejšia citu lávka
Ako na mojej hrudi spočívajúca konvalinky hlávka
Srdce pokropené kvapkami rosy bieleho kalicha
Krehká ako vločka snehu a muž čo sa pred ňou ostýcha
Dýcham tebou dobrá víla, plamienok svätej nádeje
Vo vánku pokojnej vášne, nekonečnej nehy aleje







