Nasávam vôňu jari, vnímam ťa ňou celú
Odetú, i v Evinom rúchu, zavše skvelú
Sálaš dráždivé teplo, pokožkou, lonom
Sťa spaľujúca múza, zátoka nehy s mólom
Opitý siluetou brázdy pahorku Venuše
Vidím ju v tme tajomnej komnaty duše
Utopený v studničke vanilkovej vlhkosti
Zabitý túžbou vniknutou v dreni kostí
Oddám sa dotykom hebkých prstov i pier
Slasťou napojený býk, smädná divá zver
V čírej symbióze dvoch dychov splynutia
Obe rieky tam deltia pulzom jedného bytia
Melódia slabík prýštiaca v nemom éteri
Vysala význam slov o láske bez viery
Zmĺklo vzdychmi splašené srdce, nebije
V ohnivom čardáši v tanci tupej kopije
Máš chuť pálivej bylinky kvetného medu
Jazyk alchýmie ňou vysmial vážnu vedu
Všetky poháriky šalejú v rytme samby
Na smrť tej krásy ani jed čiernej mamby
