Písmo:
A-
|
A+
V čare nahej samoty citom zahynula nebytia obava
V oceáne smaragdu a slnka, krstom strasťou k radosti
Som sme, si i ste v poryve vetra kde dážď nádej vzdáva
Majestátny cylinder zla, obludný prelud dutej úzkosti
Oceľ kvitnúcej ľudskosti, prameň cti, lono peľu lásky
V momente bozku dobra, s prílivom mesiaca splnu
Vylial sa chmeľ s morom, vyhladili z citróna vrásky
S vidinou miznúcej slanoty, umlčanú bez vĺn hladinu
Večné je len teplo človeka, vôňa každej duše aury
Zvuk pokoja, dotyk múzy, postoj vrelý čo zabili diabla
Impulz atómu vnemu z elánu v žilách kolujúcej krvi
Kyslej chute horkosti sťa anjel Pána zbavil kúzla
