„Za zákon hlasovalo 80 poslancov. To je politická realita. Ak pani prezidentka podá podnet na Ústavný súd, stáva sa opozičnou prezidentkou“. To sú slová predsedu našej, dúfam už nie dlho, najsilnejšej politickej strany. Pozrime sa na tento výrok zbližša, rozmeňme si jednotlivé slová na drobné. Ako vieme „za“ hlasovali poslanci strán Smer, SNS, ĽSNS a zopár nezaradených poslancov, v tomto prípade marginálnych. Dôležité je poznanie, že bez hlasov poslancov ĽSNS by prezidentkino veto prelomené nebolo. Fakticky sa vytvorila nová vládna koalícia, kde si Smer prizval fašistov podieľať sa na zákonodarnej moci v štáte. Z hrádze proti extrémizmu, za ktoré sa vyhlasovali špičky Smeru vedno s predsedom SNS sa stala voda na jeho mlyn, kedy z toxickej, izolovanej parlamentnej pozície ĽSNS spoločne spravili “nevestu súcu na výdaj“. To je realita, vážený pán predseda, inak antifašista. Kalkulácia bývalého premiéra je latentná, ale vcelku zreteľná. Po prvé, odkaz do paláca: „Milá pani prezidentka, máte na výber, buď budete stáť pasívne v rohu šachovnice a my Vám dáme pokoj alebo aktívne vojdete do jej stredu a my si z Vás spravíme triedneho nepriateľa číslo jeden“. Po druhé, spoluprácou s kotlebovcami oslabiť ich martýrsku pozíciu na politickej scéne a tým ponúknuť extrémne zmýšľajúcim občanom voliť rovnako dobre Smer ako ĽSNS. Po tretie, „ctená opozícia, buď pôjdete po voľbách vy s nami alebo my s nimi“. Posledná úvaha vyzerá nebezpečne, dokonca celkom reálne, ale v skutočnosti je len utópiou. Šanca, že pôjde ktorákoľvek strana demokratickej opozície do koalície so Smerom sa blíži k nule. Na strane druhej, šanca, že pôjde do koalície Smer s ĽSNS je bárs o dosť väčšia, ale vcelku iba iluzórna. Podiel na moci a čerpanie všetkých náležitých výhod z toho plynúcich dokáže síce zvariť aj nezvariteľné, no trvácnosť tohto nerozoberateľného spoja sa neráta rádovo na roky, ale na mesiace a v konečnom dôsledku by znamenal politický koniec nielen Smeru lež aj náckov z ĽSNS. Paradoxne, tento scénar by bol najlepšou správou pre Slovensko – zbavili by sme sa dvoch najväčších spoločenských hrozieb v krátkom čase. Reinkarnovaných marxistov veriacich v tézy o vykorisťovaní a triednom boji a súčasne prevtelených fašistov velebiacich vojnový slovenský štát ponúkajúcich (s)prosté riešenia komplikovaných problémov súčasnosti.
Zakladateľ a hlavný stratég Smeru sa však mýli. Vražda toho veľa zmenila, mnohým z nás otvorila oči. Začíname vidieť nefungujúce orgány verejnej správy, cítiť všadeprítomnú korupciu a začína nám to príšerne vadiť. Dnes som nadobudol presvedčenie, že Smer nielen nadchádzajúce voľby nevyhrá, ale prekvapujúcim spôsobom prehrá na celej čiare.
