Presne tak to je absurdné. To nie oni schvaľujúcimi úškrnkami na tribúne na vlastnom mítingu počúvali Blahom vyprovokované a davom skandujúce „prezidentka je americká k...va“, to nie oni rozvešali bilboardy s menami poslancov – vlastizradcov, čo zahlasovali za Obrannú zmluvu s USA. To neboli oni, kto nazval redaktorov v RTVS mediálnym hnojom. Neboli to oni, kto zasial vietor a zožal búrku. My sme to boli, všetci ostatní. Média, opozícia a jej voliči, my občania, ktorí nesúhlasíme s ich devastáciou právneho štátu, pretože ich voliči to vraj chcú. Za ich slová a skutky nenesú zodpovednosť oni sami, ale ten, kto šíri ich skutočný obraz, akési pomyselné zrkadlo neodrážajúce tvár, akú chcú, aby videla široká verejnosť. Začali budovať autokraciu s prvkami diktatúry rozsievaním lži a nenávisti medzi ľuďmi a všetci ostatní im majú aplaudovať. Tak ako doma tlieskali ríšskemu protektorovi, ako tlieskali Fidelovi Castrovi a tlieskajú Vladimírovi Vladimírovičovi Putinovi. Parlamentom jednomyseľne schválená rezolúcia o odsúdení atentátu na premiéra a potrebe spoločenského zmieru je iba póza, formálna náležitosť, ktorá pominie o týždeň, dva v zápale boja o verejnoprávne médium. Odznak „Za Fica, za Slovensko“ hovorí jasnou rečou približne to isté ako gardistické „Za Boha. Za národ!“ Bez pochýb, práve z neho čerpal autor hesla na odznaku. Znamená atentátom akcelerované odhodlanie dokončiť začaté, emocionálne schválené vo svetle útoku ako oprávnené a správne. Ide iba o rozklad právneho štátu a uzurpovanie absolútnej moci na večné časy. Zbytočné sú výzvy na návrat k slušnej a vecnej diskusii bez osobných invektív, lebo tu nejde o spoločné záujmy, o spoločné dobro, ale o ich strach. O mocenské rozhodnutie o vlastnej beztrestnosti. Nechcú sa viac stretávať na poľovníckych chatách a dojednávať spoločnú stratégiu v trestných konaniach v procesnom postavení obvinených, teatrálne si podávajúc ruky v NR SR po každom hlasovaní, v ktorom sami seba nevydali na väzobné stíhanie.
Chcú iba slobodu ako ju chceme my, s tým rozdielom, že my na slobodu máme trvalé právo. Oni ho stratili v momente, keď sa rozhodli uniesť a znásilniť celý štát.
