Lopatky tohto jediného fungujúceho „perpetuum mobile“ sa v našom prípade rozkrútili v septembri 2006 tlačovkou bývalého premiéra a ministra vnútra o samozbití Hedvigy Malinovej , čím sa spustila jej 12-ročná štátom riadená perzekúcia. Nápad o samo poškodzovaní mladej ženy, ktorý mal vraj poslúžiť k zvrhnutiu mladej sociálno – demokratickej vlády(netuším doteraz ako malo prebiehať) bol síce znamenitý, ale neoriginálny, odkopírovaný od otca našej štátnosti a súčasne krstného otca V.M., vynálezcu samoúnosu prezidentovho syna, vyhlasovateľa samoamnestie na trestné činy so samoúnosom súvisiace a mariča referenda o priamej voľbe prezidenta. Bývalí najmocnejší muži v štáte si prenajali aj moc súdnu a vyriekli ortieľ – vinná. Vyšetrovatelia , sudcovia a kati v jednom. Architekti mafiánskeho štátu, top manažéri systému „našich ľudí“, ktorí sa rozhodli úspešne sprivatizovať políciu a prokuratúru a transformovať silové štátne orgány na súkromnú bezpečnostnú službu s jediným cieľom – udržať sa pri moci ALAP, tak dlho ako je možné. Ako sa vraví, božie mlyny melú pomaly, ale isto. Teraz títo páni stoja sami pred spravodlivosťou. Vykrikujú o prezumpcii neviny, ktorú odopreli Hedvige. Drístajú o kriminalizácii opozície, ktorej sa sami dopúšťali. O deštrukcii právneho štátu, ktorú sami dlhé roky páchali. Dvaja Róbertovia, dve komické personifikácie románu Zločin a trest, bez výčitiek svedomia, ale s dvojnásobným strachom zo spravodlivého trestu. Plní vedomia o svojej vine a nádeje, že ostane nepotrestaná.
Asi najcitovanejšou právnickou formulkou je, že o vine či nevine rozhoduje súd. V úžasnom svete výrokovej logiky je táto fráza nepravdou. O vine predsa rozhoduje, či dotyční obvinení skutok, z ktorého sú podozriví spáchali alebo nie. Vážení sociálni demokrati, užívatelia luxusných nehnuteľností a ešte luxusnejších hodiniek, arogantní nehanební bastardi, tu žiadnych pochybností niet.
