Túto dvojročnú avantúru nazvali už aj komédiou, ale najviac asi chaosom. No išlo najmä o bábkové divadlo. Nedobrovoľne odstupujúci premiér si vybral nástupcu. Požiadavky pri výbere boli lojalita, ľahká ovplyvniteľnosť a absencia autonómneho myslenia a konania. Eduard Heger nesklamal, neprekvapil autentickosťou. Bol poslušnou bábkou v rukách svojho predsedu. Nekonal, keď konať mal , konflikty sa snažil riešiť ich odsúvaním do stratena. Ak hovoril boli to zväčša prázdne slová, frázy typu politika úcty. Ako protipól bábkoherca, ktorého znakom vládnutia bol permanentný konflikt sa snažil vládnuť bez konfliktu. Obrusovať hrany, diplomaticky mlčať, vajatať a dúfať, že sa problém akosi utrasie sám. Jasne sa ukázalo, že ak niekto nevie povedať nie, jeho áno stráca hodnotu. Nuž principiálnosť je v politike potrebná, ba občas nutná. Tri roky vlády s dominanciou OĽaNO a Sme rodina boli úbohosťou. Nieže boli nevyužitou šancou, ony spôsobili pocit frustrácie z tejto nepodarenej alternatívy mafiánskeho štátu a uvrhli krajinu do ešte hlbšieho marazmu. Až takého, že návrat architekta systému našich ľudí k moci sa zdá nielen reálny, no dokonca nevyhnutný. Všetci sú rovnakí, dobrý a zodpovedný politik neexistuje. Volič našinec chce teraz najmä pokoj. Čosi obdobné ako v poľskej múdrosti „chujovo jest, no stabiľnie“. Neskôr potom „chlieb a hry“. To nám Smer zaručí - istoty. Reformy zdravotníctva, školstva či súdnictva?! Z toho sa občan nenaje. Zlepšovanie podnikateľského prostredia, lepšia vymožiteľnosť práva, vzdelanostná ekonomika, skvalitnenie služieb všetkého druhu pre verejnosť? To sú opatrenia pre budúcnosť a my predsa žijeme tu a teraz, nie kdesi tam a potom. Máme kvantum politikov populistov, ktorí utvrdzujú občanov v tomto bezprizornom spôsobe myslenia, kde neexistuje zajtra a žiadneho politika s víziou, ktorý by trpezlivo vysvetľoval jeho škodlivosť. Práve kvôli tomu nedobiehame v životnej úrovni Západ, ale vzďaľujeme sa mu sociálne, ekonomicky aj geopoliticky. Zacementovaní vo vlastnej obmedzenosti s radostným očakávaním vzhliadame k septembrovým parlamentným voľbám, očakávajúc zmenu, netušiac že zrejme k horšiemu.
Nádej na lepšiu správu veci verejných z roku 2020 vyprchala neschopnosťou končiacej vládnej garnitúry. „Edo, riadne sme to spolu pokašlali.“
