Už to je týždeň, čo sa vybral náš staronový najsilnejší muž v štáte do Bruselu prezentovať novú zahraničnú politiku, suverénnu, zastávajúcu výhradne iba záujmy Slovenska, s krycím názvom „Ani náboj na Ukrajinu“. Minulý štvrtok sa vraj stretol s predsedníčkou Európskej komisie aj medzi štyrmi očami. Ten rozhovor prebiehal asi takto:
R. Fico: „ Pani predsedníčka, my sme proti vojenskej podpore nášho východného suseda, nezahlasujeme za spoločné stanovisko EÚ.“
U. von der Leyen: „Pán predseda, je to vaše právo, ja vám len pripomínam, že do Únie ste vstúpili dobrovoľne s tým, že sa zriekate časti národnej suverenity, s tým že budete využívať výhody členstva, ale aj upevňovať spoločné hodnoty, na ktorých toto spoločenstvo stojí a plniť si záväzky z toho plynúce. Ak nepodporíte spoločnú rezolúciu, s prostriedkami na Plán obnovy vášho národného štátu od nás nerátajte“
R. Fico: „ Dobre, ešte si to premyslím. Ešte jednu otázku dovoľte, pani predsedníčka. Prečo EÚ nekritizovala stav právneho štátu, keď nás opozičných politikov chcela bývala vláda kriminalizovať a manipulovala preto trestné konania v náš neprospech?“
Nato sa predsedníčka EK zahľadela uprene do očí predsedu vlády SR skúmajúc výraz jeho tváre. Tri krát si poklepala ukazovákom po čele, vstala a so strohým pozdravom odišla.
Výsledok poznáme. Aj Fico aj Orbán „stiahli chvost“ a hlasovali „za“ všestrannú podporu Ukrajiny. Aj explicitne v komuniké vyjadrenú aktívnu vojenskú podporu. Dvaja zaklínači mieru, ktorí si neuvedomujú, že mier nenastane ustupovaním agresorovi ako jasne dokazuje Mníchovská dohoda z roku 1938. Dvaja neposlušní chlapci, ktorí chcú byť nezávislí na rodičoch, ale bývať s nimi a žiadať o vreckové im nerobí najmenšie problémy. S poučením, že tam kde začínajú európske peniaze, končí ich národná hrdosť a vízia suverenity.
