To že rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť ešte neznamená, že rozhodol správne. Nový Trestný zákon definitívne platí. Horný limit malej škody z cca 3 tisíc je zvýšený 10-násobne(!) na 30 tisíc, limit veľkej škody zo 130 tisíc zvýšený 5-násobne na cca 700 tisíc. Ctený Ústavný súd považuje extrémne navýšenie limitov za normálne primerané. Predstavte si infláciu na úrovni 1000 % a predstavte si, že vám minister financií so stoickým pokojom tvrdí, že to tak môže byť a aj bude. Problémom nebolo ani radikálne zníženie trestov. „Aj v tomto prípade má parlament veľmi širokú mieru uváženia,“ vysvetľoval Fiačan, predseda súdu. Čo zrejme platí aj keď si v budúcnosti zákonodarca zmyslí znížiť trest za vraždu z 15 na 3 roky a že za znásilnenie sa bude ukladať iba finančný trest. Ste vy vôbec normálni, vážená právnická elita? Rovnako súdu neprekáža ani konštatácia nesplnenia podmienok na skrátené legislatívne konanie. Vraj ide iba o bezvýznamný detail. Funkciou trestného práva je ochrana života, zdravia a majetku občanov. Samotné výšky trestov neplnia len odstrašujúci efekt, ale aj ochranný účinok zabezpečujúci napríklad, že páchateľa lúpežného prepadnutia s ťažkým ublížením na zdraví nestretne obeť tohto trestného činu o 3 mesiace po spáchaní skutku pri prechádzke parkom. Tváriť sa pri tom, že ekonomická trestná činnosť nesúvisí s násilnou je rovnako scestné ako myslieť si, že nadmerná konzumácia alkoholu nemá nič spoločné s domácim násilím. Odobrením novely Trestného zákona Ústavným súdom sa tak fakticky rozpadá trestná politika štátu spočívajúca v ochrane občanov pred kriminálnymi činmi v preventívnej aj dôsledkovej rovine. Z Košíc, z najvyššej právnej inštitúcie, ktorá má chrániť zákonnosť však ústami jej predsedu znie: „Ústavný súd nezistil takú excesívnu situáciu, ktorá by bola mimo hraníc demokratického právneho štátu“. S alibistickým ustráchaným posolstvom, že pred samopašným vyvádzaním vládnej moci nás už nič neochráni, že systém bŕzd a protiváh práve fatálne havaroval pod tlakom jedného jediného Krstného otca.
Rozhodnutie súdu je najväčšou právnou hanbou v histórii samostatnosti. Ústavný súd SR ním nielen zabil spravodlivosť, ale aj stratil zmysel vlastnej existencie.
