Ave, Caesar, morituri te salutant. Zdravia teba, cisár Róbert. Nezomierajú v aréne, ale roztrhaní výbušninou v aute, zastrelení vo výťahu moskovského domu alebo popravení nájomným vrahom spolu so snúbenicou. Nebojujú proti sebe, ani proti šelmám, ale proti tvojím nehanebným lžiam. Ukazuješ na nich prstom s palcom dole s očakávaním, že tvoji skalní ultrafans už vedia čo a ako. Nasleduje lynč a pranier. Novinári, no v prvom rade ľudia ako Samo Marec, Michal Havran, Marta Jančkárová a Zuzana Kovačič Hanzelová sú terčami verbálnych urážok a najhorších vyhrážok všetkého druhu s prianím skorej smrti, dokonca aj fyzických útokov. Iba preto, že kritizujú tvoje výčiny a dovolia si zvolať a napísať „cisár je nahý“. Pozri čo ostalo po tvojej dlhoročnej vláde. Vytunelované tunely, zdravotníctvo, kde ľudia zomierajú pre neposkytnutie adekvátnej starostlivosti s vysokým množstvom odvrátiteľných úmrtí. Zbyrokratizovaná verejná správa, úrady kde trvá celú večnosť vybaviť si povolenie na čokoľvek bez úplatku. Školy, po absolvovaní ktorých nevedia mladí ľudia čítať s porozumením a nedokážu pochopiť význam niektorých slov, pretože im sám nerozumieš alebo považuješ za neplnovýznamové. Jedná sa o podstatné mená ako česť, pravda, spravodlivosť, svedomie a slušnosť, za ktoré boli v minulosti ľudia ochotní umierať. A dnes, aj vďaka tebe a režimu minulosti, ktorý glorifikuješ nechápu ich zmyslu a bohapusto sa z nich ako zo „slniečkovín“ vysmievajú. Sto svetelných rokov vzdialení od poznania, že práve tieto hodnoty dávajú našim životom význam a zaplňujú naše vnútra esenciou krásy a spokojnosti.
No ony tu budú vždy. Bez ohľadu na to, že ich nepoznáš rovnako ako o nich nevedia ani tvoji priaznivci, voliči a iní sympatizanti života v lži. Budú tu aj keď tu po tebe ostane už iba otrasný zápach v histórii.
