Toto sú šokujúce slová nášho ministra obrany na návšteve Poľska. Znamená to, že sa nám navýšil počet ministerstiev, ktoré stratili zmysel vlastnej existencie. Po ministerstve nekultúry máme už aj ministerstvo neobrany, možné tiež po včerajšku nazvať ministerstvo národného podvolenia alebo poroby. A premenovať by sme mali aj ministerstvo školstva na ministerstvo katastrofálneho vzdelávania. Autor nedokáže dodnes pochopiť ako si strojný inžinier po 18-ich rokoch vzdelávania bez pomoci a nasmerovania nevie uvedomiť, že zo súradníc bodu na rovine možno vyrátať jeho vzdialenosť od stredu súradnicovej sústavy. Pomocou Pytagorovej vety, ktorej znenie dokáže odrapotať takmer každý deviatak na základnej škole. Alebo ako dievča zo základnej školy schopné odverklíkovať všetky vybrané slová, vrátane „pýtať sa“, aj o polnoci po prebudení zo zlého sna, váha ako gramaticky správne napísať slovné spojenie „opy(i)tovacia veta“. A minister školstva pritom rieši „ospravedlnenky“ za vymeškané hodiny, hoci aj keby žiak základnej školy navštevoval školu obročno, iba každý druhý školský rok, na jeho komplexných vedomostiach po dovŕšení dospelosti by to vidieť nebolo. Zaujímavou otázkou je tiež načo a ako sa vôbec učí dejepis alebo náuka o spoločnosti, keď jeden minister obrany suverénnej vlády pri plnom zdraví a vedomí vyhlási, že rozumnejšie je nebrániť sa ako riskovať životy občanov a vojakov. Tiež ako a načo sa učí literatúra a ako sa vysvetľuje jedna skvostná báseň „Mor ho“, top našej národnej kultúry, lebo včera sa musel jej autor Samo Chalupka v hrobe obracať. „Mor ty len a voľ nebyť ako byť otrokom“. To už nám naozaj nebije srdce v hrudi? A sme ešte vôbec schopní za čokoľvek v našom živote zabojovať, zvládať prekážky preskakovať alebo ich len podliezať. Respektíve, iba strkať hlavu do piesku ako pštros, utekať pred nebezpečenstvom ako zbabelý kojot a opúšťať medzi prvými potápajúcu sa loď ako húf potkanov.
A práve v tom sa Róbert Kaliňák mýli. Ruskí vojaci od nás v roku 1991 odišli, ale vzali si so sebou aj našu identitu. Rovnako ako si z Ukrajinu vezmú milióny krvácajúcich duší, keď odtiaľ konečne vypadnú.
