Obhajoba a obrana obžalovaných je tristná, ale ako ukázalo úspešné dovolanie dovtedy právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho žalobcu Kováčika, bude určite rovnako úspešná. V pracovnej verzii by sa dala obhajobná stratégia „Našich ľudí“ pomenovať „festival zaujatosti“. Zaujatí boli vyšetrovatelia, prokurátori zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, sudkyňa Záleská, aj sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí dali trestu Kováčika pečiatku právoplatnosti a zrejme aj Kováčikova kolegyňa, prokurátorka, ktorej prikázal nepodať odvolanie proti prepusteniu šéfa takáčovcov z vyšetrovacej väzby. Je pochopiteľné, že sa takto bránia obžalovaní, pretože nič faktické na svoju obhajobu nemajú, o alternatívnom príbehu ani nehovoriac. Zarážajúci bol však postoj dovolacieho senátu Najvyššieho súdu, ktorý zaujatosť uznal bez hlbšieho skúmania napr. formou prizvania znalca z odboru psychológie do konania. Aký je rozdiel medzi zaujatosťou a predpojatosťou, medzi sympatiou a apatiou? Ako bola práca vyšetrovateľov Ďurku a Čurillu ovplyvnená ich osobným úsudkom o vine alebo nevine Kováčika či Gašpara? Kde súd videl reálne fakty, vyšetrovacie úkony alebo dôkazy, ktoré vyšetrovatelia nevykonali v prospech obvinených? To naozaj vyžadujeme, aby si policajt človek nič nemyslel, nič necítil? Ani keď vyšetruje kyselinárov, beštiálneho vraha, či devianta zneužívajúceho deti? Alebo v našom prípade ľudí, ktorí mali korupciu stíhať a oni sa jej pod pláštikom bohorovnej beztrestnosti sami dopúšťali? Rozprávky o justičnom komplote skúšali už mnohí mafiáni a sérioví vrahovia. Kováčik bol prvý a Gašpar – Bödörovci budú ďalší, ktorým to naše nezávislé súdy uznajú. Spochybňovanie svedkov pre rozpory v detailoch ich súčasných a predchádzajúcich výpovediach je žalostné slovičkárenie. Aký je rozdiel, či bol znalec Kočner, ktorého podľa svedka Slobodníka uplatili samostatným súdnym znalcom alebo pracoval pre znaleckú spoločnosť? Čo ak pre ňu pracoval externe už v roku 2015? Podobne, rozhodnutie prokurátora o procesnom postavení bývalého šéfa Finančnej správy Imreczeho čoby obžalovaného je latentnou pomocou obžalovaným – má hovoriť pravdu a spôsobiť si trest alebo lavírovať, nejednoznačne tárať a byť oslobodený? A čo si máme myslieť o predsedovi senátu, ktorý ako odvážny šerif vyhlási, že neznesie v procese prieťahy a obštrukcie a tento týždeň namiesto troch dní pojednáva iba pol druha dňa?(Včera kvôli vysokej teplote v súdnej sieni pojednával iba doobeda) Ak by prokurátor a sudca v utajenom režime sofistikovane pôsobili v prospech obžalovaných, nevyzeralo by to inak. Apropo, videl v súkromí súdny senát videá z poľovníckej chaty v Čifároch? Lebo ak áno, je kompletne zaujatý až po uši.
Situácia, v ktorej sa proces v kauze Očistec odohráva je abnormálna. Súdený je človek, ktorý sa aktívne podieľal na pravidlách, podľa ktorých je súdený a ktorý v sebe nemal ani toľko slušnosti, aby sa hlasovania o novele Trestného zákona nezúčastnil, hoci by ju schválili aj bez jeho hlasu. Oni síce majú moc, no nie pravdu!
