Bude ním človek s nezávislým a autentickým rozhodovaním alebo bábka na šnúrkach poťahovaná predsedom vlády? Je lepšou voľbou predseda koaličnej strany alebo nestraník? Na prvý pohľad je odpoveď jasná. Pri pozornejšom skúmaní to vyzerá presne naopak. Záležať bude či sme sa pol roka od parlamentných volieb poučili alebo upadli do znechutenia až letargie. Chceme vidieť potemkinovskú fasádu alebo skutočnú dedinu, chceme počúvať pekné lži alebo spoznať menej príjemnú pravdu? Dáme sa radšej opantať sladkými bezvýznamovými rečami o pokoji, hrdosti a dôstojnosti alebo túžime po spravodlivom štáte s fungujúcim školstvom, zdravotníctvom a verejnou správou? Žiaľ, nateraz sa zdá, že navrch má svet, kde tovar predáva obal, kde forma je dôležitejšia ako obsah. Dôverujeme politikom, ktorí nám hovoria čo chceme počuť, ktorí nám dajú „chlieb a hry“ a my im to tam s radosťou hodíme. Politikom, ktorí vo veľkej skupine občanov vybudovali nárokovú mentalitu a falošnú predstavu štátu ako rodiča, ktorý svojím deťom namiesto udíc musí rozdávať ryby, najlepšie už aj upečené. Zvolíme si politika, ktorý zahlasovaním „za“ novelu Trestného zákona ohrozil našu vnútornú bezpečnosť a kolaboráciou s Ruskom ohrozuje aj tú vonkajšiu ako náš doslova životný záujem a popritom básni o vše objímajúcom pokoji?
Alebo si zvolíme človeka, ktorý vidí budúcnosť Slovenska ako súčasť demokratického Západu? Kandidáta s diametrálne odlišným vnímaním sveta.
