Ľudia chcú trináste dôchodky a nechcú zrušiť ´vlaky zadarmo´. Podobne by radi štedré daňové bonusy, rožky za 20 halierov(pozor, nie centov), mlieko za 2 koruny(pozor, nie eúr) a benzín za 8, samozrejme tiež KČS – to sú približne ceny z rokov 1988 a 1989. Z obdobia, kedy ešte bola v Ústave zakotvená vedúca úloha KSČ a právo na prácu. Z obdobia vrcholiaceho socializmu tesne pred kolapsom, cestou 40 ročného samorozkladu. Politika pre ľudí, postavená na modle pomoci ľuďom formou bezplatného cestovania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, plošnej finančnej pomoci pri krízach je prežitkom práve zmieneného obdobia. Dá sa pochopiť, že to občania chcú, lebo kto by nechcel alebo odmietol čosi zadarmo. Neakceptovateľné je, že sa v tretej dekáde 21.storočia nenájde politik, ktorý by sa čo i len podujal vysvetľovať, že je to chiméra, že to takto nemôže fungovať. Najlepšie úplne triviálne, aby ľudu, pôvodcovi všetkej moci v štáte, svitlo: „Chcete vlaky zadarmo? Fajn. Odkiaľ chcete zaplatiť mzdy vlakového, staničného a traťového personálu? Aha, štát ma preplatiť. Základný príjem štátu tvoria dane a odvody. Zvýšime ich, aby sme na to mali. To znamená, že tie peniaze v konečnom dôsledku zaplatíte vy občania z vašich peňaženiek. To je dôkaz, že nič zadarmo neexistuje. Ešte žiadate čosi zadarmo?“ A pokračovať ďalej bezplatnou zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním. „ Páči sa vám, drahí občania, úroveň ich poskytovania? Nie? Máte pocit, že korupcia a krádeže vo verejnom obstarávaní sa vás netýkajú, že ako sa vždy kradlo, tak sa aj bude a vy si budete pokojne opakovane voliť do vedenia štátu mafiu?“ Smer a Hlas to na populizmus hrať musia. Sľuby o sociálnej istote a nikdy nekončiacej párty hradenej zo štátnej kasy ich 20 rokov držia pri moci. Nepochopiteľný ale je postoj opozície, ktorá pristúpila na túto hru „kam vietor, tam plášť“, ako spievajú občania, budeme my hrať. Rezignujúc pri tom na víziu štátu, ktorý svojou silovou, fiškálnou a ekonomickou politikou vytvorí podmienky na trvalý rast miezd a životnej úrovne, kde si občan za všetky verejné služby rád priplatí, lebo bude mať z čoho a bude aj kvalitatívne začo. Víziu štátu s fungujúcou trhovou ekonomikou ako alternatívu ich utopickému sociálnemu, či socialistickému štátu, kde všetky sociálne opatrenia navonok príťažlivo vyzerajú, ale totálne zlyhávajú. Prečo sa PS, KDH a SaS verejnej mienke iba klonia a nepokúša sa ju, ak už nie tvoriť, tak prinajmenšom aspoň výrazne ovplyvniť? Volebná účasť v parlamentných voľbách sa pohybuje v rozmedzí 60 až 70%. Voliči koalície a opozície sú vyhranení, kedy vôbec alebo len ťažko prechádzajú z jedného tábora do opačného. Prieskumy volebných preferencií nasvedčujú tomu, že ich pohyb je rádovo v desatinách, možno jedného, dvoch percent.
Nemohla by demokratická opozícia zabojovať poctivým a pravdivým pomenovaním stavu našej spoločnosti a víziou dobre fungujúceho štátu o 4 desiatky percent nevoličov? Nešlo by týmto spôsobom urvať aspoň jednu desiatku percent?
