Padni komu padni

Každý si ho vysvetľuje po svojom. Najviac používaným bolo bývalým predsedom vlády, terajším Hlasu. V jeho prípade znamenalo asi toľko: „Padni komu padni, okrem predstaviteľom našej strany, našim nominantom v štátnej službe a našim oligarchickým sponzorom, v skratke našim ľuďom“. Predstieraná spravodlivosť. V tomto prípade by lepšie bolo „Padni komu nepadni“ alebo „Nepadni komu padni“ alebo „Kašlite na to, nejakých pešiakov vám podhodíme, aby sme nasýtili váš primitívny hlad po spravodlivosti“. Alebo kvázi-spravodlivosti ako povedal ctený generálny prokurátor, lebo čo je skutočne spravodlivé vie len on, vrchný „zametač podkobercový“. Poviem vám, „padni komu padni“ by mali vyškrtnúť zo zoznamu prísloví. Napríklad také „Aký otec, taký syn“, „Na hrubé vrece, hrubá záplata“ alebo „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“ platia takmer univerzálne a ťažko nájsť v praktickom živote výnimku kde nie. Ale „padni komu padni“ neplatí nikdy. Príslovie hoax. Vždy tu je množina, pomerne veľká, ktorej to nepadne. Jedným z jej členov je aj minister financií a expremiér. Kauza celoplošné testovanie a následné uvoľnenie opatrení. Na jednej strane miliardy na testy s porušením povinností pri správe cudzieho majetku. Na strane druhej, nezavedenie razantných pandemických opatrení pred Vianocami 2020. Vedeli, že dáta sú alarmujúce, ale „vzali sme ľudom Veľkú noc, nevezmeme aj Vianoce“. Výsledok poznáme. Namiesto premianta v boji s koronavírusom, z ktorého by si všetci brali inšpiráciu, svetové prvenstvo v počte mŕtvych. A keď to Igorovi došlo – šup vinu na bývalého kamaráta Richarda. Nezabezpečil dostatok testov, nech ide kopať hroby. Najvýstižnejšie slovo tlačiace sa mi na klávesnicu je genocída. A kdeže je obvinenie? Stíhať bývalých politikov sa nenosí a čo potom tých pri moci. Ste normálni?! Ale dosť bolo sarkazmu, prejdime k poznaniu, k poučeniu. Nuž formálne platí, že tri základne zložky sú na sebe nezávisle, ale reálne sú spojenými nádobami. Parlament odklepne vládu, predseda najsilnejšej strany ovláda parlament a býva väčšinou predsedom vlády a keď to pokašle tak ministrom ako teraz. Minister vnútra menuje prezidenta polície. Parlament volí generálneho prokurátora. Všade je prepojenosť. Môžeme vymýšľať systémové zmeny, nastavovať mechanizmy, aby sme nezávislosť dosiahli. Ale bez demokratov sa demokracia budovať nedá. Všetko sa začína a končí pri ľuďoch, ako sú schopní alebo skôr či sú schopní všetkého a aká vysoká je cena, za ktorú sa nechajú kúpiť. Ako to vyjadril bývalý sudca najvyššieho amerického súdu: „Právnické vzdelanie a vedomosti si zaplatíme, no charakter je na nezaplatenie“. Pokiaľ teda spoločnosť nenadobudne aký taký „charakter“, významovo správne je „nepadni komu nepadni“.