Pritom prezidentka Čaputová svojím príhovorom pred zákonodárnym zborom iba tlmočila výhrady veľkej časti občanov a prevažnej väčšiny odbornej obce , pripomienkovaním kontroverznej novely trestného kódexu a tzv. kompetenčného zákona. Jej vystúpenie bolo vecné a odborné. Ohlasy premiéra a ostatných koaličných predstaviteľov dokazujú, že im na veci a odborných atribútoch nezáleží, že ide o mocenské rozhodnutie. Stačí niečo vyhlásiť a donekonečna tie bludy opakovať. Kde je tých 30 porušení práv obvinených údajne nájdených Ústavným súdom? Kto konštatoval, že obvinenia terajších členov koalície boli politicky motivované za účelom likvidácie opozície? Kde je aspoň jedno súdne rozhodnutie, o ktoré by sa tieto tvrdenia mohli oprieť? Nie, nejde o odborné záležitosti. Dokonca ani o politické nie. Vieme to takmer všetci. Vedia to všetci občania, čo dovidia ďalej ako špičku svojho nosa. Vie to aj Fico a kolektív a vedia to aj čelní predstavitelia Európskej únie. Lebo v konečnom dôsledku ide o trestnoprávnu vec. O pokračovanie v trestnej činnosti marením vyšetrovania. O tom sú rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znížené trestné sadzby a premlčacie doby. O marení spravodlivosti. Spraviť to personálnymi výmenami, znovu nainštalovaním systému našich ľudí nestačilo. Bolo potrebné vyriešiť to takto na hulváta raz a navždy. Kvôli piatim stromom vyrúbať 10 hektárov lesa. Ale menej je niekedy viac a ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, pán Fico. Dokonca až na námestia slovenských miest pomaly už každý štvrtok.
V románe Zločin a trest o skutku hlavnej postavy nik nevedel. Rozhodlo svedomie. Tu svedomie zločincov akoby neexistovalo. Ale vieme o nich, preto na novelizáciu Zločin a nič môžu zabudnúť.
