Niektorí šachoví veľmajstri vravia, že v kráľovskej hre niet silnejšej hrozby ako tej, ktorá sa nikdy nevykoná. Visí nad oponentom ako Damoklov meč a zväzuje jeho snahu o získanie iniciatívy. Niečo podobné sa odohralo medzi Petrom Pellegrinim a predsedom vlády alebo presnejšie napísané medzi čestným predsedom Hlasu a zvyškom koalície v boji o post predsedu parlamentu. Nešlo o hru s časom s možnosťou podania opozície na Ústavný súd a následným pozastavením účinnosti ako to bolo s novelou Trestného zákona. Dôvodom je jednak fakt, že čo i len jedno dňovou účinnosťou zákona o STVR by sa zďaleka nenapáchalo toľko škôd ako účinným novým trestným kódexom a tiež, že aj keby prezident podpísal minulý štvrtok alebo piatok, podanie by sa zrealizovať nedalo. O rozhodnutí súdu ani nehovoriac. Avízo nového prezidenta, že rozhodne až v priebehu tohto týždňa bolo iba dymovou clonou, nevykonanou hrozbou znefunkčnenia zákona s tlakom na Danka a Fica, aby ustúpili a nechali Hlasu, čo patrí Hlasu – pozíciu druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Sú dve možnosti. Prvá, že ustúpil predseda vlády s predsedom SNS a tesne pred uplynutím lehoty dali vedieť prezidentovi, že súhlasia s postom predsedu parlamentu pre Hlas. A druhá, že ustúpil prezident Pellegrini a priznal tým, že hrozba nepodpisu bola iba hrozbou imaginárnou. Samozrejme, B je správne – predstava ako Fico z rekonvalescenčného lôžka o 23.00 telefonuje so slovami „Peťo OK, šéf parlamentu je váš, prosím podpíš“ je podobne iluzórna ako smiešna. Nevolali, hoci čakal do hodiny dvanástej – lebo prekukli jeho infantilnú hrozbu od samého začiatku využijúc pritom, že ešte vždy je na 90% predsedom Hlasu a iba na 10% prezidentom. Znamená to dve veci. Novým predsedom parlamentu bude Andrej Danko. A rovnako, že PP je nielen bezcharakterný oportunista so lžou ako hlavnou pracovnou metódou, ale aj veľmi slabý hráč.
Prehral boj o predsedu parlamentu s kráľovskou postupkou na ruke. Spravil čo robieval vždy, vždy iba to čo od neho šéf očakáva. Stiahol chvost a podpísal.
