Odpoveď je potrebné hľadať aj s pomocou exkurzie do minulosti. V roku 2009 uniklo na verejnosť video z policajného oddelenia, asi iba zhodou okolností, tiež z Košíc. Mlátili sa na ňom mladí rómski chlapci navádzaní, usmerňovaní a ovládaní príslušníkmi polície. Evidentne si chlapi v službe krajine krátili dlhý čas ako mazáci na základnej vojenskej službe, ako sa vtedy vtipkovalo, spoločenskou hrou na 6 zvanou „šikana“. Zabávali sa týmto iného človeka ponižujúcim spôsobom, lebo mohli a cítili sa neohrození odhalením a už vôbec nie vyvodením pracovno - právnych alebo dokonca trestno - právnych dôsledkov. Neohrození by iste aj ostali, kebyže si celú tu ohromnú zábavu jeden z nich nezveční ako pamiatku do svojej videotéky, že ako to tým Cigančatám naložili. Veď čo, inak to s nimi nejde. Chápete?! Cigán je Cigán, robiť nikdy nebude, iba pozerať kde čo pokradnúť. Aj keď s týmto asi nesúhlasilo celé policajné oddelenie, väčšina určite áno a dosť sa ich na zmienenej šikane určite aj dobre bavilo. Sotva teda možno hovoriť o individuálnom pochybení, ale ťažko aj o systémovom. Po 11-ich rokoch od skutku, v roku 2020 uzavrel celý prípad Krajský súd v Košiciach oslobodením obžalovaných policajtov. Ešte lepšie koreň problému ilustruje zásah približne 60-ich policajtov v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v roku 2013 s množstvom krvných podliatin, modrín, opuchlín a iných zranení nielen mužov, ale aj žien a detí. Samotnú akciu pripomínajúcu nájazd bledotvárych pištoľníkov na osadu červenokožcov na Divokom západe pravdepodobne posvätili aj vtedajší mocní, a to prezident PZ SR Tibor Gašpar a minister vnútra Róbert Kaliňák, ktorí spolu s premiérom Ficom vo februári 2014 navštívili policajné oddelenie v Moldave s podporou akciu vykonávajúcim policajtom a presvedčením, že zásah bol primeraný a zákonný. Ešte pred uzavretím vyšetrovania akoby s určením jeho výsledku, že oni sa už postarajú a zabezpečia, aby to tak bolo. Výsledkom boli paradoxne obvinené dobité obete z trestného činu krivej výpovede, vraj za účelom finančného zisku za odškodnenie štátneho násilia. Európsky súd pre ľudské práva minulý rok v máji rozhodol v prospech dobitých Rómov a prikázal obnovu konania. Prípad doma na Slovensku opätovne prevzal ten istý vyšetrovateľ, ktorý pôvodné vyšetrovanie uzavrel tým, že si Rómovia útok slovenských pištoľníkov kvôli vidine zisku zákerne vymysleli. Oba prípady tak spája rovnaká príčina ich vzniku tkvejúca vo všeobecne akceptovanom poznaní, že s najväčšou národnostnou menšinou to inak ako tvrdou rukou nejde, že násilie nie je v tomto prípade iba tolerovateľné, ale dokonca nutné. Ak je normálne si týmto spôsobom vynucovať rešpekt Rómov, je zrejme prirodzené si ho podobne vynucovať aj u páchateľov drobných krádeží, narkomanov, alkoholikov, ľudí bez domova alebo iných troublemakerov, či neprispôsobivých občanov. S posunom od rasovej nenávisti k sociálnej. S frustrovanými policajtami berúcimi spravodlivosť do vlastných rúk s poznaním, že systém ju nezabezpečí, ale skôr spôsobí. Ako ukazuje príklad novely Trestného zákona. V tomto môže byť tragédia z Košíc poruchou systému. Inak je primárne individuálnym zlyhaním, ku ktorému došlo v neprívetivom spoločenskom prostredí plnom negatívnych ľudských emócií predvádzaných aj na najvyššej politickej úrovni.
V atmosfére presýtenej neznášanlivosťami všetkých typov, kde zdravie alebo život iného človeka nie že nemá pre značnú časť spoločnosti žiadnu hodnotu, ale je skôr hrozbou a zdrojom naoko neriešiteľných problémov.
