Podľa slov nového predsedu Hlasu ňou bola zrejme nenávistná politika českého odboja rovnako ako za atentátom na premiéra je nenávistná politika opozície, na ktorej mítingoch zaznelo napríklad „Dosť bolo Fica“ alebo „Fico do basy“. Za všetko môžu opozícia a protesty, čo podložil aj výsledkami prieskumu s posolstvom ´veď väčšina má predsa vždy pravdu´. A ďalším ´iba si uplatňujeme svoje legitímne právo vládnuť získané vo voľbách´. Novodobí demokrati. Autokrati a diktátori v jednom. Mieniaci, že víťazstvom vo voľbách môžu všetko. Aj zoštátniť média, vymyť ľuďom mozgy metódou Joachima Goebbelsa, ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu. Ak by sa konali voľby v Nemecku roku 1936, vyhrali by ich dozaista národní socialisti z NSDAP. Ak sa budú konať na Slovensku v roku 2027, tiež ich vyhrajú národní socialisti, lež zo Smeru. Obe hlasovania by boli slobodné a obe rovnako nespravodlivé, lebo podobne ako zneli iba oslavné chorály nacistickej politiky zo všetkých ríšskych ampliónov majú znieť iba slová chvály na suverénnu vládnu politiku našej slovenskej sociálnej demokracie. Žiadna rovnosť šancí v politickej súťaži. V prvom prípade by to bola súťaž s jedným pretekárom a v našom súťaž jedného ospevovaného proti iným s amputovanými zmyslami. Diskusia predsedov PS a Hlasu v O 5 minút 12 bola debatou načúvajúceho človeka schopného sebareflexie s človekom, ktorý nechce vidieť ani počuť. Na jednej strane donekonečna opakované „Dosť bolo Fica“ je príčinou atentátu a na strane druhej nepočúvané, absolútne ignorované „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe“ vyslovené obeťou atentátu ako nič neznamenajúci nevinný gardistický popevok. Rovnako ako potkany a prasce z opozície a americká agentka v prezidentskom paláci sú prejavom írečitej ľudovej politickej miloty. No súčasne aj koreňovou príčinou a podhubím atentátu v prostredí nekritického obdivu k obeti v jednej časti politického spektra a vášnivej nenávisti vo zvyšnej časti verejnosti. Skrátka, kto seje vietor, zožne búrku. Nedá sa nespomenúť na myšlienku najsilnejšieho muža v štáte po vyhlásení výsledkov 2.kola prezidentských volieb: „Jeden psychológ vraj kvôli úzkosti užil antidepresívum po ohlásení víťazstva Petra Pellegriniho. Čo už nám to načisto drbe?!“
Zatiaľ nie, pán premiér, bohu vďaka. A nejde o vaše volebné víťazstvá. Ani o prasačie kvílenie, akým ste ho dosiahli. Ale o to, že mu je väčšina národa ochotná nielen načúvať, ale aj uveriť jeho obsahu. To je fakt na pilulku.
