Nuž, pravdepodobne, „súdruhovia z NDR kdesi spravili chybu“. Prezidentka svoje veto novely Trestného zákona avizovala tak dlho, až s ním navrhovateľ začal rátať ako s hotovou vecou a zarátal príslušnú lehotu na jeho uplatnenie a následné prelomenie do času ostávajúceho do nadobudnutia účinnosti. Kalkulácia Fica a kolektívu bola – prezidentka zákon zavetuje niekedy koncom februára a my veto prelomíme okolo 12.marca a tri ostávajúce dni na spracovanie podania na Ústavný súd a vydanie predbežného opatrenia o pozastavení účinnosti je nezvládnuteľná misia. Plán to bol pekný, ale chybný. Uvedomiac si omyl premiér vyhlásil : „Ak by prezidentka naozaj mala záujem na zlepšení prijatej novelizácie, môže predsa zákon vetovať a priložiť k vetu potrebné zmeny". To síce môže, ale konzistentná tlupa vládnych poslancov by sa na jej navrhované zmeny na jeho povel zvysoka vykašľala. Premiér prezidentke odkazuje, že ak zákon podpíše nemá záujem o zlepšenie a nápravu a v kritike jej iste pripíše aj spoluzodpovednosť za vzniknuté škody. Ak ho vetuje, vnútorne ho poteší a navonok ju bude kritizovať aj tak, že hádže novej vláde pod nohy polená v zmysle „agentka cudzej mocnosti“. Ako slizký had z telenovely. To je svet Róberta Fica. Na to existuje jediná správna odpoveď prezidentky. Zákon podpísať hneď v deň doručenia a tak rýchlo ako to je možné doručiť jeho napadnutie na Ústavný súd. To je jediný spôsob ako živiť nádej, že promafiánsky trestný kódex nikdy nenadobudne účinnosť.
Zuzana Čaputová bola, je a ešte aj pár mesiacov bude dobrá prezidentka. Jej chybou bolo, že chcela byť „pekná“ pre všetkých. Čo je z pozície prezidentky vcelku pochopiteľné, aj prirodzené. So všetkými diskutovať, hľadať konsenzus a vyjednávať. So zlom sa však nevyjednáva, proti zlu sa bojuje. Ak už pochopila, expresne zákon podpíše a dodá s nádejou na zváženie do Košíc.
