O tom sú decembrová a májová cesta Róberta Fica do Moskvy . Tiež marcová, poradcu premiéra Davida Lindtnera na pozvanie šéfa nadácie napojenej na ruské tajné služby. Pripomínajú cesty prezidenta klérofašitického Slovenského štátu Jozefa Tisa a Vojtecha Tuku do Berlína pred rozpútaním 2. svetovej vojny. Kde sú závery ich ciest, dohody uzatvorené s vojnovým zločincom devastujúcim suverenitu Ukrajiny, vraždiaceho bez rozdielu mužov, ženy, deti, starcov? Kde je dohoda ministra zahraničia, šťuky európskej diplomacie, Juraja Blanára s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom? Nie je nimi pakt o neútočení podľa vzoru Molotov - Ribbentrop s tajným dodatkom, podľa ktorého má Slovensko postup s Ruskom kooperovať a v úlohe trójskeho koňa otvoriť ruskej armáde cestu do západnej Európy? Lebo Blanárove myšlienky o odpustení Rusku ako nacistickému Nemecku po vojne vybíjajú dekeľ. Pozná minister aspoň trochu históriu? Vie, že najprv bolo nutné dobyť Berlín, potom nasledoval Norimberský proces, prijatie zodpovednosti nemeckého národa a úprimná ľútosť? V podstate sú most ako si predsavzali, iba nechápu, že tie bývajú odpálené ako prvé. Skúsme to posúdiť komplexne. Najprv to začalo rečami dôležitého človeka Smeru, Ficovi blízkeho kumpána, bývalého policajného prezidenta z čias Polície čoby politickej SBS Smeru a súčasného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara o možnosti vystúpenia z EÚ a NATO. Nenápadne sa pripojil aj minister obrany na návšteve Poľska, ktorý bez štipky hanby nahlas uvažoval o Rusoch, ktorí aj tak raz odídu a koľkí z nás by tu neboli kebyže sa im v auguste 1968 postavíme na odpor. A zrazu príde Fico, že neutralita by nám svedčala. Veď komu by nie? Každý by radšej investoval do nových nemocníc a škôl ako do zbraní a armády. Všetci chcú mier, teda vlastne takmer všetci ako sa ukazuje. S výnimkou práve Ruska, ktoré aktuálne odmieta bezpodmienečné prímerie alebo Iránu, ktorý 75 rokov sľubuje Izraelu vymazanie z mapy sveta, či Severnej Kórey stále budujúcej militantný komunizmus alebo fanatického Islamského štátu. Preto nebude mier, aj keby armády a zbrane celého zvyšku sveta prestali existovať. Lebo vždy bude niekto, kto bude chcieť svoje záujmy, svoje videnie sveta presadzovať silou. Momentálne besnie ruský medveď, no o polstoročie nás môže chcieť kolonizovať čínsky drak alebo konvertovať fundamentalistickí islamisti. A my sa buď budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami alebo žiť a umierať v porobe, pod jarmom neslobodného a despotického režimu. Jozef Tiso bol kňaz, ktorý perverzne veril, že istá početná národnostá komunita v štáte je vredom na tele slovenského národa a nacizmus ochráni ľud pred boľševickým socializmom. Róbert Fico je sociálny demokrat, ktorý si je plne vedomý, že jeho domáca aj zahraničná politika zapácha vlastizradou ako zdochnutý pes, ale tiež chápe, že pred budúcim obmedzením jeho vlastnej osobnej slobody ho ochráni iba neslobodný režim s nefungujúcimi alebo obmedzenými pravidlami právneho štátu. A tak ho krok po kroku systematicky inštaluje.
Prezident vojnového Slovenského štátu mons. Jozef Tiso bol rok po skončení vojny odsúdený na trest smrti a popravený obesením. Predseda vlády SR bude zrejme žiť šťastne, až kým neumrie.
