Moc prebrali v roku 2006 po dvoch pravicových vládach Dzurindu. Po ekonomických aj politických reformách , ktoré naštartovali rast ekonomiky a zo Slovenska spravili tatranského tigra a súčasť transatlantických štruktúr, teda EÚ a NATO. Získali ju práve kritikou údajnej antisociálnosti zmienených opatrení. Okrem ľúbezných rečí o sociálnej politike pre ľudí nepredviedli nič, neschválili žiaden zákon, ktorý by reálne aj občanom pomohol. Skôr naopak, uškodili. Napríklad neustálym mrzačením druhého dôchodkového piliera. Dlhé roky ho kaličili a teraz majú tú drzosť tvrdiť, že sa takmer nikomu neoplatí. Spôsobom ich vládnutia je zdaniť tých zo súkromného sektora, ktorým sa darí, aby sa im dariť prestalo. So zámerom zbesilej kumulácie štátnych príjmov za účelom výdavkových orgií s absenciou akejkoľvek idey čosi zlepšiť, či zefektívniť prerozdeľovanie zdrojov. Výsledky ich politiky vidieť v plnej nahote z diaľky – nedostavané diaľnice, žiadna nová nemocnica. Kolabujúce zdravotníctvo, zbyrokratizovaná verejná správa a školstvo s fantómovým vzdelávaním. Všetko pekne ústavne garantované ako bezplatné, s približne rovnakou zodpovedajúcou hodnotou. Pozrite na ich vlaky zadarmo. Akoby boli perpetuum mobile a nejazdili na energiu, ktorá niečo stojí a vlakový personál robil bez nároku na plácu, akoby nám nové rušne a vozový park padali tiež zadarmo z neba. V skutočnosti sú tie vlaky drahšie ako keď neboli zadarmo – iba ich platíme nepriamo, z našich daní, nie priamo z peňaženiek, ale kreditkou s úžerníckym úrokom. Často bývajú prepchaté k prasknutiu a občas, vlastne tiež dosť často, aj bez reštauračného vagóna. Pozrite na ich súčasnosť, na pol roka vládnutia. Kde je ich pomoc s hypotékami, ktorá prispela k ich výhre vo voľbách? Úmyselne do nej vložili klauzulu o zákaze refinančných úverov, aby sa týkala čo najmenšieho počtu úverov. Úspešne. Na pomoc má nárok cca 0,5% hypoték s odhadovaným celoročným objemom 4 milióny eur, namiesto 64 miliónov vyčlenených. Rovná sa úspora 60 miliónov a presun do inej rozpočtovej kapitoly. Napríklad na nákup nového CT, samozrejme nekresťansky predraženého ako v minulosti. Namiesto sľubovaného zastavenia zdražovania nám pomohli demoláciou Úradu špeciálnej prokuratúry, novelou Trestného zákona a pripravovanou anexiou verejnoprávnych médií, aby mohli opisovať svoju neschopnosť, svoje denno denné zlyhania ako úspechy a z trusu grilovať šťavnatý stejk.
Príbeh slovenskej sociálnej demokracie nie je o zabezpečení sociálnych práv, o odstránení hmotnej núdze a snahe nastoliť sociálnu spravodlivosť ako vravia poučky. Je o pretvárke a predstieraní za účelom získania a udržania moci. O bujarom seba obohacovaní a prejavom sociálnej bezcitnosti. Je paródiou seba samej.
