Ak chceš psa biť, palicu si nájdeš. Ak chce firma prepustiť svojho zamestnanca, má k dispozícii jeden dôvod a milión spôsobov. Z tohto uhla pohľadu je boj vyšetrovateľov NAKA, ktorí vyšetrovali trestnú činnosť Fica a spol. márnosť nad márnosť. Z morálneho je však na nezaplatenie. Z praktického je tiež veľmi osožný, lebo nám ukazuje spôsob myslenia, ktorým sudcovia prichádzajú k rozhodnutiam. Senát Krajského súdu, ktorý vo veci rozhodoval konštatuje: "Nemožno dostatočne spoľahlivo usúdiť, že zo strany žalovaného došlo k diskriminačnému konaniu, teda k vydaniu personálneho rozkazu z dôvodu vykonania oznámenia o protispoločenskej činnosti žalobcom", kde posudzuje vec, ktorá prináleží v prvom stupni posudzovania na rozhodnutie Úradu pre ochranu protispoločenskej činnosti, ktorý minister vnútra svojim personálnym rozkazom obišiel a zákon na ochranu oznamovateľov odignoroval bez najmenšieho zaváhania . To je podobný nezmysel akým by bolo rozhodnutie trestného senátu súdu v znení: „ Nemožno spoľahlivo usúdiť, že zo strany obžalovaného došlo k takému konaniu, ktorým spôsobil poškodenému ťažké ublíženie na zdraví“, pretože vyšetrovateľ tohto trestného činu nepožiadal o znalecký posudok z oblasti medicíny a senát zároveň konštatuje, že to ani nebolo potrebné! Vrcholom je zdôvodnenie senátu Krajského súdu v námietke Jána Čurillu, podľa ktorej je na základe personálneho rozkazu na neurčitý čas de facto vyhodený z práce a nútený poberať minimálnu mzdu. Trestný rozkaz je tak podľa policajta metódou ekonomického nátlaku, aby ukončil služobný pomer na vlastnú žiadosť, kde súd konštatuje: "Žalobca nebol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na dobu neurčitú, avšak iba do právoplatného skončenia trestného stíhania". A ako dlho môže trvať trestné stíhanie? Donekonečna. Z logiky veci teda vyplýva, že trestné stíhanie nemá daný žiadny časový rámec, dá sa tak pokojne povedať, že je na dobu neurčitú. V tomto konkrétnom prípade je jeho samotná existencia aj jeho zmyslom, lebo je tou povestnou palicou. To je spravodlivosť po slovensky. Od roku 1948 idú rozhodnutia súdov často po ruke ľuďom pri moci. Včerajšie je len ďalším z nich.
Minister vnútra vyhral a spravodlivosť prehrala. Nie včera, ale v deň, keď sa stal ministrom. V deň, keď boli podozriví z tak závažnej trestnej činnosti znovu zvolení, aby viedli tento štát.
