Svet sa za posledné dve desaťročia naozaj vplyvom globalizácie, technologického pokroku a nástupu sociálnych sieti a médií výrazne zmenil. Najmä pod vplyvom nimi šírených bludov dochádza k vzbure nerozumu a obmedzenosti, kde si veľmi jednoduchí jedinci s dvojciferným IQ môžu namýšľať, že sú intelektuáli, ktorí vidia čo je pred ostatnými ukryté. Napríklad, že Zem je plochá napriek nepriestrelným dôkazom, že má tvar elipsoidu. Alebo o neexistencii pandémie Covid-19, napriek faktu s preplnenými nemocnicami a 20-im tisíckam slovenských nebožtíkov, ktorí mu podľahli. Zatiaľ sa však nezmenil svetový poriadok, lebo sa nezmenili morálne hodnoty a princípy, na ktorých sme boli ako západná civilizácia budovaní. Obrovská väčšina Slovenska a Európy sa hlási k dodržiavaniu ľudských práv a rešpektovaniu ľudskej dôstojnosti. Ústava nám všetkým bez rozdielu garantuje nielen právo vlastniť majetok, ale aj ho ochraňuje. Rovnako nám zaručuje rovnosť pred zákonom. Nič na tom nemení ani nájazd populistickej antisystémovej hordy s dvomi kráľmi z východu a jedným západným, ktorý sa najnovšie označil za hlavný myšlienkový prúd. Aké sú vlastne tie ich idey a vízie, o akom novom svete to Fico hovorí? Nie je ten ich svet o devastovaní zmienených hodnôt, na ktorých ako Západ stojíme? O neúcte k ľudskému životu a pošliapavaní dôstojnosti každého jednotlivca? Nie je o práve silnejšieho podmaniť si slabšieho? Nie je jeho nový svet návratom sveta minulého, kde sa susedské spory a územné požiadavky riešili vojnou? Pretože presne o tom je Putinova okupácia Ukrajiny a sympatie vlád Slovenska a Maďarska k vojnovému zločincovi v Kremli. O tom sú Orbánove sny o Veľkom Uhorsku a Putinove snahy o ruskom sfére vplyvu pohlcujúcom celú východnú polovicu Európy. O tom Trumpove reči o anexii Grónska, či znovu obsadení Panamského prieplavu. V neposlednom rade je o tom včerajšie Ficovo komunistické „my si republiku rozvracať nedáme“. Nie je o ničom inom ako o návrate do režimu potláčajúcom základné ľudské práva a slobody, o nainštalovaní komunisticko-fašistického hybridu, v ktorom bude všemocný štát rozhodovať, čo si má kto myslieť a ako konať. S novovybudovanými getami pre Cigánov a reedukačnými centrami pre homosexuálov a chudákov postihnutých rodovým nesúladom. Na jednej strane je predseda vlády, ktorý kvetnato už 20 rokov rozpráva ako mu záleží na občanoch a o budovaní sociálneho štátu. Na strane druhej sú výsledky jeho práce. Úbohé nemocnice, školy s nepostačujúcim vzdelávaním, slabo fungujúca polícia a prokuratúra. Nedostavané diaľnice a štátom deštruovaný dôchodkový systém. Na jednej strane, čo kedysi dávno chcel a na druhej čo dokázal ako pravdivá skutočnosť, s ktorou práve predseda vlády koliduje.
Svet sa v tomto nezmenil. Nepíše sa rok 1914. Dnes už vieme, že svet kam nás Fico vracia je list papiera popísaný dobyvačným imperializmom, extrémistickým národným socializmom a neskôr budovaním "spravodlivej beztriednej spoločnosti" a je tak listom písaným krvou miliónov obetí.
